Takže ihneď k veci.
Momentálne sa trápim s návrhom motorov pohonu kotúčov a capstanu.
Už totiž nejaký ten návrh motora pre pohon kotúčov navrhnutý mám ale celá moja perspektíva sa zmenila čo som dostal zdarma Revox A77.
Magnetofón kolosálneho sklamania. Je to ale škoda. Chassis z tlakovo odlievanej zliatiny,3 motory, revoxácke hlavy..Ak mám pravdu povedať revox A77 a jeho faceliftová verzia B77 sú kolosálnym sklamaním. Ano uvedomujem si že je to magič zo 75.roku minulého storočia ale za tie prachy čo za to chcú na bazároch je to sklamanie. Ja som sa k nemu našťastie dostal zadara.
Ten magič totiž netuší čo sa s páskou deje mimo toho či tam je alebo nie, ale vlastne ani to nie lebo nemám žiarovku
![Razz :P](./images/smilies/icon_razz.gif)
Bez regulácie šponovania pásky, nič to nevie o páske. To už aj naše Blé magiče mali komparátorové brzdy. od B115 to má v podstate o málo viac..lepšie hlavy je to trojmotor ale bez žianej regulácie ani brzdenia pásky a má to riadne chassis z tlakovo odlievanej zliatiny. To je asi tak všetko. Nedá sa moc povedať že to je to super mega lepšie. Dokonca buď som ja sprostý alebo B115tka A77uhrá uchometricky. Nebol som schopný nastaviť správne predmagnetizáciu. 0dB bolo ploché ale -5dB bolo ploché do 12kHz a potom to nesmierne zdôrazňovalo až do 22khz (+3 +4dB) a ďalším znižovaním záznamovej hladiny sa to len zhoršovalo.
A takto mi vlastne nejde do hlavy ako mohol Hill povedať "návin s konštantným krúťakom je na hranu pre 18cm kotúče. Ano súhlasím s ním v tomto smere, Ale zaujiímavo revoxa to nesere ani na 26cm kotúčoch
![Very Happy :D](./images/smilies/icon_biggrin.gif)
Takže ako som sa dal do servisu mojej A77 som ale mal možnosť vidieť zopár technických riešení ktoré sa mi páčia. Bavím sa teda o elektromechanickej časti MGF.
Teda konkrétne motory. V manuáli sú popísané celkom pekne ale vôbec sa to nezrovná rozborke naživo.
Konkrétne ma zaujal capstanový motor, keďže ten ešte nemám ani páru ako urobím realitou. Celkom sa mi páči riešnie ako má revox. Prvé generácie motorov mali jedno bronzové ložisko v predu a jedno klasické guličkové vzadu. Toto je konkrétne ten motor ktorý aj mám. Rozborka nebola len za účelom explorácie ale šiel som vymeniť práve toto zadné ložisko kedže to celkom ticho ale hrkotalo(zaujimavo po výmene za SKF ložisko sa to len zhoršilo z nejakého dôvodu.....netuším prečo ale keď nakloním prístroj tak to prestane hrkať..asi som mal štastie na SKFko s velkou axiálnou vôlou...)
2. a 3. generácia motorov mali už zaujímavo axiálne ložiská a nejakým spôsobom malo hriadeľ axiálne napruženú a keďže nieje žiadna evidentná známka ako to dosiahli a aby to bolo opraviteľné tak nechápem ako to vlastne je zložené.
elektrické parametre vinutia motora atd ma vlastne ani vôbec nezaujímajú. Ale riešenie uloženia hriadeľe a tolerancie....
už viem že pre istotne skvelé uloženie hraideľe bude nutné mať broznové púzdro v predo kde bude tónová hriadeľ vytŕčať kde sa o ňu bude páska opierať a za ním budú dve guličkové ložiská s kosoúhli stykom napružené pomocou pružinových podložiek a celé to bude medzi dvoma zegerkami. Toto je ale všetko pekné a zdanlivo jednoduché až kým som v manuáli nenašiel výrok "pri rozoberaní capstanového motora musíme byť extra opatrný pretože hriadeľe sú vyrábané v presnosti hádzania 0,001mm". Ako mechatronik som ihneď mal jasné že to asi nebude jednoduché vyrobiť. kľukový hriadeľe sa brúsia na 20násobok takého hádzania kde ja zoženiem výrobný proces na toto.
Je mi jasné že postup výroby bude sústruženie brúsenie a lapovanie na dosiahnutie takej skoro až nadľudskej presnosti...Kde to ale zoženie lapovačku to ja netuším. Mám elektrotechnické vzdelanie a strojárske vzdelanie v jednom, videl som frézky sústruhy brúsky na ploco gulato dokonca aj honovačku, ale nikdy som nevidel lapovačku. Netuším ako vyzerá len som o nej čítal žiadne obrázky nič. Odporučil mi to triedny učiteľ zo strednej školy, ale za jeho život tiež nikdy nevidel lapovačku.
z elektronickej stránky tie motory chcem riešiť trojfázovo. Každý potor dostane vlastný trojfázový driver teda jak capstanový tak aj motory kotúčov.
Riadenie pohonu mám už teda celkom premyslené teda jeho chovanie. do motorov pobeží 400Hz sínusoida. Každá fáza dostane vlastný prúdový zosilňovač ktorý teda bude krmiť každú fázu individuálne pre každý motor. Navíjacie motory sa teda správať takto
Podľa polohy snímacej kladky bude motor meniť krútiaci moment. On je avšak obojsmerný, čiže v prípade prílišneho šponovania on ten motor bude schopný aplikovať krútiaci moment v smere pohybu pásky. Tohoto sú schopné oba motory.
Potom je chovanie "spooling" ktoré teda bude ťahať silou blízko horného limitu mechanického pohybu snímacej kladky a až dosiahne maximálnu zadanú rýchlosť prevíjania pásky (pohybu pásky nie otáčok motora) potom už len udržuje túto rýchlosť. Motor sa chová takto len v prípade rýchlopretáčania a teda na strane kam sa páska má pretáčať.
Takže pri funkcií play majú oba motory účel zachovania rovnakého šponovania pásky teda prvé opísané chovanie
Pri rýchlo pretáčaní jeden motor sa chová ako udržovač šponovania a druhý ako podľa opisu č2.
na skoro každom magneťáku je proces rýchloprevíjania taký že jeden motor len brzdí a druhý ťahá o život. Toto podľa mňa dosť hrubé na pásku. &okrem toho v prípade že je kotúč na ktorý chceme navíjať drasticky väčšieho priemeru návinu ako ten z ktorého odvíjame, nielen že pásku to celkom ťahá, ale roztočenie ťažkých hliníkových NAB kotúčov trvá celkom chvílu.
Takto riešená motorizácia ako som ju opísal by bola velice svižná a šetrná k páske. Myslím že identicky sa chová štúdiový Studer A820
Ďalšia časť môjho nezáživného monológu bude okrajovo venovaná MGF hlavám B135tky.
Rozhodol som z finančných dôvodov je nereálne dať navrhnúť hlavy extra špeciál na môj projekt. Asi by som zádlžil aj potomkov ktorých zatial nemám.
Rozhodol som pre Revoxácke hlavy vyrábané firmou AM Belgium.
Obzvlášť ma prekvapilo počas kalibrácie moja A77. Oproti tesláckym ANH hlavám je tá neskutočná kostrbatosť pod 200Hz preč. Frekvenčná charakteristika hladká jak zrkadlo. Prilepím fotky z Arty z kalibacie B115 a A77. Je to až prekvapivo drastický rozdieľ. Vela o hlavách kecať nebudem pretože nemám k tomu adekvátne vedomosti. Viem povedať len tolko že nízkofrekvencná charakteristika je ovplivnená fyzickou velkosťou hlavy a oknom ktorým vidí na pásku. ANH hlavy vieme že majú relatívne velké okienko ktorým vidí na pásku. Ale aj fyzická velkosť magnetického obvodu velice ovplivňuje frekvenčnú charakteristiku. Revoxácke hlavy majú proste gigantický magnetický obvod bez okienok
![Very Happy :D](./images/smilies/icon_biggrin.gif)
Okrem toho moje rozhodnutie ísť do revoxáckych hláv od AMbelgia než do štúdráckych hláv od nich tiež, je štrbina. Kým štúdracka playback hlava má 4um štrbinu tak revoxácka má 2um. Toto trocha zhoršuje basovú citlivosť hlavy avšak na rýchlostiach aké chcem prevádzkovať ja to sú teda 9cm/s 19cm/s 38cm/s by na tom moc nemalo záležať. Problémy vznikajú pri riýhlosti 76cm/s čo ja nemám v pláne prevádzkovať