Viem, len som to tu o tie omáčky skresal na to podstatné: PCčko sa bez tých 2 signálov v pohode zaobíde, ked treba. Hovorím z vlastnej skúsenosti - u laptopu IBM Thinkpad (odfotený dole) mi absentuje žila DISKCHANGE z externého floppy konektora, pôvodný majiteľ bol lofas. Našťastie iba tá. Nič, čo by nespravil DRIVPARM v CONFIG.SYS. No a READY si PC FDC interne zisťuje vykonaním kroku motora a pozorovaním zmeny DISKCHANGE (charakteristický zvuk dr-dr-dr bez diskety vnútri), alebo počkaním na vypršanie timeout čítacej operácie (5,25" 360K alebo bez DISKCHANGE podpory). To je trocha dlhšie, pretože sa čaká na INDEXovací signál niekoľkokrát. Vôbec, programovať FDC je z drvivej časti čakanie. A ošetrovanie chýb - zopakovať operáciu zo päť-desaťkrát pred tým, než sa ozaj zahlásila chyba: vyresetovať šváb, zaparkovať hlavu na stopu 0, seek naspäť kde sme boli a pokus o I/O repete. To sú tie charakteristické zvuky "vžžn-vžžn", ktoré privádzali mnohých do nepríčetnosti.
K tvojmu príspevku: jednostranné 5,25" existovali nielen u C64, ale tiež u úplne prvých IBM PC (5150), toho času osádzaných Tandon TM100-1, neskôr už štandardne TM100-2 a 2A. 160/320K sa používali s 8 sektormi na stopu, ale zvýšilo sa to na deväť a uchytilo sa to tak (180/360K). A dobré DSDD médiá idú ešte sformátovat s 10 sektormi na stopu, pre 400K, na takéto mám nainštalovaný bootovací Windows 1.01 do PCjr, ktorý má iba floppy mechaniku (a to ešte bez DMA, radosť). A ak je mechanika allright, tak ešte sformátovať 80. stopu, obojstranne na 410K. Každý kB je dobrý
Ešte k jednostranným mechanikám: ak dal človek pozor a spravil na lícnu stranu obojstrannej floppy indexovaciu dieru na správne miesto (do plášťa a nie do média), potom sa dal používať formát 2x160/180K v jednostrannej mechanike, otočením disku. Takto upravené diskety chodili i v obojstranných mechanikách - DOS si z FAT BPB nastavil, že má čítať iba stranu 0, a pretočením diskety bola zo strany 1 zase strana 0.
U ne-PC strojov, ktoré kašlali na indexovací signál, stačilo vyraziť iba ochranu proti zápisu z druhého boku, predávali sa na to "razítka" (flippy disk). Než všetky tieto kraviny vytlačili dvojhlavé mechaniky.
Na margo osmipalcov z príspevka: tie som skúšal i pod IBM PC (s HD radičom /podporujúcim 500kbps prenosovú rýchlosť/, zvládnuvším FM a 128 bajtov na sektor pre imaging starých diskov CP/M - napr. DP8473) + tiež dosovské TSR, aby vracal INT 13h 77stopú geometriu, so 16 512bajtovými sektormi MFM (a upravenými gaps) je to skoro jak 8x1024 DSDD
Samozrejme MS-DOS, okrem ne-IBM PC-verzií 1 a 2, si s inou fyzickou veľkosťou ako 512 bajtov na sektor neporadí. Veľkosť sektoru síce ide v BIOS DPT tabulke poladiť, ale je to vždy MFM a ak sa nastaví napríklad 1024B, dôjde k buffer overflow a DOS sa zrúti.
S jednostrannou 8" Shugartkou a upraveným DSDD diskom tak, aby boli indexové diery v plášti na správnych miestach (SD a DD ich majú vzájomne posunuté, 8" SD mechanika neupravený DD disk neindexuje) som takto spravil dosovský bootdisk, kde je
na jednej strane boot a na druhej utility. A to celé pripojené do notebooku
Ale späť k Amige... monochrom cez interný cinch jack je fajn, ale vyviesť RGB z DB-23 pre upscaler je ešte krajšie. Starý dobrý LOTUS, oproti PC konverzii je soundtrack sto a jedno:
