Kompenzace účiníku
Moderátor: Moderátoři
Takto vypadá faktura , když selhal kompenzační rozvaděč
- Přílohy
-
- JALOVINA 10-2007.jpg
- (274.3 KiB) Staženo 338 x
Nikdy som nespochybnil, že rozvodné závody nefaktúrujú väčším spotrebiteľom odber jalovej energie ...
Ale, vie nás neznalých niekto informovať, ako je to technicky realizované? Je skutočne meraný aj jalový výkon kapacitného charakteru? A ak áno, tak ako? (Jeden elektromer by sa mal točiť opačne, ak tam nie je zarážka).
Ale, vie nás neznalých niekto informovať, ako je to technicky realizované? Je skutočne meraný aj jalový výkon kapacitného charakteru? A ak áno, tak ako? (Jeden elektromer by sa mal točiť opačne, ak tam nie je zarážka).
Když už to tady řešíte,tak mne zajímá jak se měří jalovina.Je mi jasné,že jsou na to spec. elektroměry,ale zajímá mne jak je to v principu.
Měří se fázový posun na normované indukčnosti? To mi není úplně jasné.Popřípadě pokud máte schemátko,tak bych to snad pochopil.Díky
Měří se fázový posun na normované indukčnosti? To mi není úplně jasné.Popřípadě pokud máte schemátko,tak bych to snad pochopil.Díky
To,že někdo dělá věci jinak než by jsi je dělal Ty ještě neznamená,že to dělá špatně.
Nemám zájem o korekci pravopisu.
Nemám zájem o korekci pravopisu.
Dolfi, veď si to v predchádzajúcom príspevku písal, že odberateľ má inštalované 3 elektromery. Jeden je činný a dva sú jalové. Jeden jalový je pre indukčnú jalovinu a druhý je pre kapacitnú. Jalové elektromery majú naozaj zarážku proti spätnému chodu. Učinník sa vypočítava tak, že sa počíta za fakturačné obdobie hodnota Tg fi =AQ/AP.DolfiG píše:Nikdy som nespochybnil, že rozvodné závody nefaktúrujú väčším spotrebiteľom odber jalovej energie ...
Ale, vie nás neznalých niekto informovať, ako je to technicky realizované? Je skutočne meraný aj jalový výkon kapacitného charakteru? A ak áno, tak ako? (Jeden elektromer by sa mal točiť opačne, ak tam nie je zarážka).
AQ=nameraná indukčná jalovina a AP=nameraná činná práca. Požaduje sa aby bol Tg Fi <0,3287, tomu odpovedá cos fi >0,95.
Ak odberateľ prekročí povolené Tg fi, platí podľa toho prírážku a to tak že každá odobratá činná kWh sa násobí určitým koeficientom.
U kapacitnej jaloviny sa Tg fi nepočíta a platí sa za každú nameranú kVArh, podľa stavu na elektromeri.
V súčasnosti však už odberateľov s tromi elektromermi nie je asi veľa, pretože sa tieto nahrádzajú jedným statickým štvor-kvadrantovým elektromerom. Tam sa potom vyhodnocuje jalovina samostatne v jednotlivých tarifách.
Čo sa týka toho ako funguje jalový indukčný elektromer, nechce sa mi rozpisovať, ale nejaké info nájdeš na http://www.elektromery.com
Nie je to také jednoznačne, že celá sieť je výrazne indukčného charakteru. Ak si odmyslime, že pribúdajú aj spotrebiče kapacitného charakteru, nesmieme zabúdať na obrovskú kapacitu mnoho a mnoho kilometrov VN a VVN vedení. Nie je dobré, aby mala sieť kapacitný charakter, pretože potom trochu stúpa napätie, a to môže byť horší prípad , ako keď napätie klesá.DolfiG píše:Nie som siknoprúdar a nikdy som sa neživil ani ako podnikový energetik. Nie sú mi známe sankcie rozvodných závodov za odber jalovej energie, (zrejmä), od stredných odberateľov vyššie. Ale sa čudujem. Veď celá sieť je výrazne indukčného charakteru. Nejaký mierne prekompenzovaný prívod spojením s ďalším musia zásadne nadobudnúť induktívny charakter.
Čo sa týka tokov jaloviny v prenosovej sústave (ZVN), jej charakter sa často mení a do určitej miery sa táto skutočnosť využíva pre zabezpečenie stability sústavy s pohľadu napätia. Je bežné že v niektorých uzloch ZVN/VVN sú inštalované reaktory s obrovskou indukčnosťou, ktoré sa v terciáli trafa pripoja a takto umožnia znížiť napätie v sústave, ktoré nie je možné dosiahnuť iným spôsobom.
Vďaka všetkým za odpovede, aj keď nie všetky otázky som položil ja. Znovu som o čosi múdrejší ... 
Súhlasím, že rozvodná sústava je veľmi komplikovaná vec. A tak isto, že sa v priebehu času dalej komplikuje, (impulzné zdroje - kapacity, rôzne regulácie - spústa neharmonických, ...)
Nechajme to teda na tých, čo sa tým živia.
Ešte raz vďaka.
Súhlasím, že rozvodná sústava je veľmi komplikovaná vec. A tak isto, že sa v priebehu času dalej komplikuje, (impulzné zdroje - kapacity, rôzne regulácie - spústa neharmonických, ...)
Nechajme to teda na tých, čo sa tým živia.
Ešte raz vďaka.
Na RQ5 nedoporučuje výrobce osazení 1,2,4,8,16 a to z toho důvodu,že
při vysazení jednoho stupně nedojde ke zkompensování a RQ5 cestuje
zleva doprava až se poškodí ona nebo stykače.
Větší výkon od RQ5 jsem řešil připojením 6.stupně ale byla to prasárna.Spolehlivě to fungovalo ale místa vevnitř RQ5 málo.
při vysazení jednoho stupně nedojde ke zkompensování a RQ5 cestuje
zleva doprava až se poškodí ona nebo stykače.
Větší výkon od RQ5 jsem řešil připojením 6.stupně ale byla to prasárna.Spolehlivě to fungovalo ale místa vevnitř RQ5 málo.
To s tou délkou kabelu se mi nezdá. Při 50Hz jde o vlnovou délku 6.000 km a čtvtvlnné vedení naprázdno, které se chová jako zkrat, by muselo mít délku 1.500 km - to si nedovedu představit...DolfiG píše:Len tak pozerám staré vlákna. Toto je už "pár týždňov" mŕtve, ale ...ViPali píše: Kompenzovať jednotlivé stroje nie je dobré, pretože ak to máš vykompenzované a zapnú ti napr. neony tak ti to na výstupe z fabriky uletí a máš problémy. Energetici vraj majú radi vykompenzované vedenie, ale nie prekompenzované.
Správne vykompenzované jednotlivé zariadenia je najoptimálnejšie riešenie. Síce najdrahšie, ale pred "mnohými rokmi" štandartne používané. Kompenzačné kondenzátory boli priamo na prívodných svorkách, (napr. motorov a pod.). Aspoň nelietal jalový prúd po prívodných vodičoch.
Ak neóny prekompenzujú vedenie, je zle navrhnutá kompenzácia svietidiel, alebo 2/3 neónov nesvietia.
Prekompenzované vedenie, čo hravo môže byť aj dostatočne dlhý kábel naprázdno, energetikov asi veľmi vzrušovať nebude. Elektrárne musia vyrábať a dodávať do siete obrovský jalový výkon, napr. len kvôli malospotrebiteľom.
Problém môže mat len koncový užívateľ s prekompenzovaným vedení, lebo sa mu môže zvýšiť napätie na vedení nad prípusnú medz a napr. dochádzať k poruchám malých spotrebičov.
Osobne by som riešil daný problém čiastočnou kompenzáciou najväčších elektromotorov a zbytok ponechal na automatickom kompenzátore.
Zaujímavý návrat témy ...breta1 píše: To s tou délkou kabelu se mi nezdá. Při 50Hz jde o vlnovou délku 6.000 km a čtvtvlnné vedení naprázdno, které se chová jako zkrat, by muselo mít délku 1.500 km - to si nedovedu představit...
Detaily si už presne nepamätám, no možno niekto mladší nás vyčerpávajúco ohúri teóriou ...
Mňa len tak napadol skracovací činiteľ silnoprúdarského kábla a určite to funguje aj na podstatne kratších vedeniach, ako lambda/4 ...
Vedenia veľkých dĺžok, čo aj Vy spomínate, sa skutočne riadia "VF zásadami", alebo sa tuším na prenos používa jednosmerné napätie ...
A kto tu hovoril niečo o štvrťvlnom vedení?breta1 píše:To s tou délkou kabelu se mi nezdá. Při 50Hz jde o vlnovou délku 6.000 km a čtvtvlnné vedení naprázdno, které se chová jako zkrat, by muselo mít délku 1.500 km - to si nedovedu představit...
Jednoducho, VN káble majú naozaj dosť veľkú kapacitu a do určitej miery naozaj kompenzujú jalový výkon.
Zvýšené napätie na prekompenzovanom vedení (myslím tým prekompenzovaný odber) vzniká z dôvodu seriovej rezonancie indukčnosti vedenia a kapacity kompenzačnej jednotky. Avšak nie je to také dramatické. V praxi to robí iba niekoľko voltov na NN sieti.