dorby den potreboval by som pomoc ohladne jedneho zapojenia.Precitajte si toto forum ,je to kratke a na zaklade odpovede krakonosa by som potreboval na nieco take schemu dakujem.
Tu je link.Pisal som pod menom stifo a zaujala ma odpoved krakonosa.
http://www.zive.sk/poradna/SubChild.asp ... 52#1262391
Potebujem pomoc
Moderátor: Moderátoři
Něco podobného se zde již řešilo, podívej se na
http://www.ebastlirna.cz/modules.php?na ... pic&t=3007
Termostaty jsem vyrobil dva a oba fungovaly perfektně celou zimu.
Jindra
http://www.ebastlirna.cz/modules.php?na ... pic&t=3007
Termostaty jsem vyrobil dva a oba fungovaly perfektně celou zimu.
Jindra
Pozri pdf str.8
http://noel.feld.cvut.cz/hw/ns/LF442.pdf
môžeš použiť prakticky akýkoľvek dvojitý OZ. Tá spätná väzba, to je to, že termistor je pripevnený na stene nádoby ktorú zohrievaš.
Podľa zadania odhadujem, že profesor vyrába pálenicu (metyl 64°C, etyl 86°C) a potrebuje reguláciu. Na výstupný tranzistor pripoj miesto ohrevného telesa relé a tým zapínaj ohrevné telesá. Pozor relé musí mať kontakty na 230V/16A
http://noel.feld.cvut.cz/hw/ns/LF442.pdf
môžeš použiť prakticky akýkoľvek dvojitý OZ. Tá spätná väzba, to je to, že termistor je pripevnený na stene nádoby ktorú zohrievaš.
Podľa zadania odhadujem, že profesor vyrába pálenicu (metyl 64°C, etyl 86°C) a potrebuje reguláciu. Na výstupný tranzistor pripoj miesto ohrevného telesa relé a tým zapínaj ohrevné telesá. Pozor relé musí mať kontakty na 230V/16A
-
Stifo
-
Návštěvník
Prepac jindro ja ze si kocur. A Vipali pocuj velmi sa v angline nevyznam ale myslis tu schemu v strede ne ? kde je Tcotrol=75 stupnov.Mohol by si mi ju prepisat napr do cestiny.Zeby si to potom preskenoval a poslal mi to na email 5tap@azet.sk.Velmi by som ti potreboval.Diki moc no.Prepac ale velmi sa do toho este nevyznam ale zaujima ma to.Bohuzial ale nemam cas si to nejak nastudovat lebo by som to chcel mat porobene na nabuduci tyden.Urob to prosim pre mna.
Vložil som ti to do Uploadu /schemy/ostatní/ funkcia termostatu.doc
stiahni si to, písal som to narýchlo ak by vyplynuli nejaké chyby tak si ich môžeš v .doc opraviť.
Triak je kreslený ako tyristor.
Funkcia termostatu.
Teplota je snímaná senzorom LM135, ktorý má teplotný koeficient 10mV/°K. To znamená, že ak stúpne teplota o 1°C tak na výstupa stúpne napätie o 10mV. Pri teplotách -55°C Uo = 1,2V, 25°C Uo = 3V a pri 125°C Uo = 4V. Toto napätie je porovnávané s napätím na referenčnej diode LM185 (1,2V). Rozdiel napätí je odpormi P1, 390k, 1M2 delený štyrmi a privedený na INV vstup OZ LF442. Je to dvojitý operačný zosilňovač v prevedení Bipolár s tranzistormi JFET na vstupe. Tranzistory JFET zabezpečujú dobrú teplotnú stabilitu, nízky vlastný šum a veľký vstupný odpor. Ako náhradu možno použiť napr. TL062 (TL072, TL082).
Odpory R* a R** predstavujú zdroj konštantného prúdu, za predpokladu, že sa použije stabilizované napätie v napájacej vetve +15V.
Neinvertujúci vstup OZ (NoINV) je pripojený na "zem" - spravidla je to stred medzi napájacími napätiami (+15V a -15V). LM135 je vhodné používať v rozsahu teplôt -50°C až 125°C. V rozsahu od 125°C do 150°C sa zhoršuje ich lineatita. Diferencialne napätie 0V až 1,8V pre teploty -55°C až 125°C je po vydelení na INV vstupe v rozsahu 1,2V - 1,65V ((0 až 1,8 )V / 4 + 1,2V). Zosilnenie (A) OZ je dané pomerom R1 a R2, v našom prípade je to 100. Z toho mi vyplýva, že výstupné napätie na výstupe (1) A1 bude v rozsahu -120V až - 165V čo je asi chyba (napájanie je len -15V). Preto si myslím, že R2 by malo byť 10k pre zosilnenie A = 10, v tom prípade je výstupné napätie v rozsahu -12 až -16,5V a napájacie napätie je potrebné upraviť na -18V. Iná možnosť je pripojiť NoINV vstup na diodu LM182 (nie na zem ale na potencial 1,2V), v tom prípade je výstupné napätie v rozsahu 0 až -6,5V (A = 10). Na výstupe (1) A1 je lineárny priebeh teploty zobrazitelný V-metrom, alebo zapisovačom.
A2 je zapojený ako voľne kmitajúci oscilátor. Po štarte je porovnané napätie na na vstupoch (5) a (6). Ak U(5) = 150mV a U(6) = 0V potom na (7) je +15V (v skutočnosti asi +13V). Cez R5 sa začne nabíjať C2. To trvá do okamihu než sa C2 nenabije na 150mV. Vtedy sa (7) preklopí do -15V, na vtupe (5) je -150mV a C2 sa cez R5 vybíja až kým napätie na C2 nedosiahne -150mV. Vtedy sa OZ preklopí a všetko sa opakuje. Na výstupe je pravouhlý priebeh (+ - 13V), a na vstupe (6) píla (+ - 150mV).
Ak na C2 "priložíme" nejaké napätie - cez 100k z (1)A1, zmení sa oscilátor na "riadený oscilátor". Keďže napätie na A1 je okolo -4V, potom C2 sa bude trochu dlhšie nabíjať a rýchlejšie vybíjať. Zmenou priloženého napätia na C2 môžeš meniť striedu oscilátora (zmenou R3 frekvenciu).
V čase keď je U(7) = 15V tak je otvorený tranzistor LM395 a špirála hreje. V opačnom cykle je vypnutá. Ak stúpa teplota, tak sa zväčšuje rozdiel napätí a napätie na výstupe klesá - to predlžuje čas keď je ohrev zapnutý, čo je chyba. Myslím, že vstup zo senzorov by mal byť zapnutý do (3)NoINV.
Ako senzor by bolo možné použiť aj päť kremíkových diod zapojených do série v priepustnom smere. Keďže Tk diody je -2mV/°K pri piatich diodach by to bolo taktiež -10mV/°K. A ako referenčné napätie dve Si diody taktiež v priepustnom smere. Pretože dioda má záporný koeficient, bol by výstup zo senzoru pripojený do INV vstupu OZ.
Miesto priameho spínania ohrevného telesa je možné pomocou optočlena spínať triac a tak riadiť ohrevné teleso väčšieho výkonu. Optočlen spína v nule, takže minimalizuje rušenie.
Pre nastavenie cez celý rozsah teplôt treba použiť diferenčné zapojenie (obr. dole).
Kondenzátor C1 je integračný a tlmí rušivé kmity a krátkodobé zmeny teploty.
stiahni si to, písal som to narýchlo ak by vyplynuli nejaké chyby tak si ich môžeš v .doc opraviť.
Triak je kreslený ako tyristor.
Funkcia termostatu.
Teplota je snímaná senzorom LM135, ktorý má teplotný koeficient 10mV/°K. To znamená, že ak stúpne teplota o 1°C tak na výstupa stúpne napätie o 10mV. Pri teplotách -55°C Uo = 1,2V, 25°C Uo = 3V a pri 125°C Uo = 4V. Toto napätie je porovnávané s napätím na referenčnej diode LM185 (1,2V). Rozdiel napätí je odpormi P1, 390k, 1M2 delený štyrmi a privedený na INV vstup OZ LF442. Je to dvojitý operačný zosilňovač v prevedení Bipolár s tranzistormi JFET na vstupe. Tranzistory JFET zabezpečujú dobrú teplotnú stabilitu, nízky vlastný šum a veľký vstupný odpor. Ako náhradu možno použiť napr. TL062 (TL072, TL082).
Odpory R* a R** predstavujú zdroj konštantného prúdu, za predpokladu, že sa použije stabilizované napätie v napájacej vetve +15V.
Neinvertujúci vstup OZ (NoINV) je pripojený na "zem" - spravidla je to stred medzi napájacími napätiami (+15V a -15V). LM135 je vhodné používať v rozsahu teplôt -50°C až 125°C. V rozsahu od 125°C do 150°C sa zhoršuje ich lineatita. Diferencialne napätie 0V až 1,8V pre teploty -55°C až 125°C je po vydelení na INV vstupe v rozsahu 1,2V - 1,65V ((0 až 1,8 )V / 4 + 1,2V). Zosilnenie (A) OZ je dané pomerom R1 a R2, v našom prípade je to 100. Z toho mi vyplýva, že výstupné napätie na výstupe (1) A1 bude v rozsahu -120V až - 165V čo je asi chyba (napájanie je len -15V). Preto si myslím, že R2 by malo byť 10k pre zosilnenie A = 10, v tom prípade je výstupné napätie v rozsahu -12 až -16,5V a napájacie napätie je potrebné upraviť na -18V. Iná možnosť je pripojiť NoINV vstup na diodu LM182 (nie na zem ale na potencial 1,2V), v tom prípade je výstupné napätie v rozsahu 0 až -6,5V (A = 10). Na výstupe (1) A1 je lineárny priebeh teploty zobrazitelný V-metrom, alebo zapisovačom.
A2 je zapojený ako voľne kmitajúci oscilátor. Po štarte je porovnané napätie na na vstupoch (5) a (6). Ak U(5) = 150mV a U(6) = 0V potom na (7) je +15V (v skutočnosti asi +13V). Cez R5 sa začne nabíjať C2. To trvá do okamihu než sa C2 nenabije na 150mV. Vtedy sa (7) preklopí do -15V, na vtupe (5) je -150mV a C2 sa cez R5 vybíja až kým napätie na C2 nedosiahne -150mV. Vtedy sa OZ preklopí a všetko sa opakuje. Na výstupe je pravouhlý priebeh (+ - 13V), a na vstupe (6) píla (+ - 150mV).
Ak na C2 "priložíme" nejaké napätie - cez 100k z (1)A1, zmení sa oscilátor na "riadený oscilátor". Keďže napätie na A1 je okolo -4V, potom C2 sa bude trochu dlhšie nabíjať a rýchlejšie vybíjať. Zmenou priloženého napätia na C2 môžeš meniť striedu oscilátora (zmenou R3 frekvenciu).
V čase keď je U(7) = 15V tak je otvorený tranzistor LM395 a špirála hreje. V opačnom cykle je vypnutá. Ak stúpa teplota, tak sa zväčšuje rozdiel napätí a napätie na výstupe klesá - to predlžuje čas keď je ohrev zapnutý, čo je chyba. Myslím, že vstup zo senzorov by mal byť zapnutý do (3)NoINV.
Ako senzor by bolo možné použiť aj päť kremíkových diod zapojených do série v priepustnom smere. Keďže Tk diody je -2mV/°K pri piatich diodach by to bolo taktiež -10mV/°K. A ako referenčné napätie dve Si diody taktiež v priepustnom smere. Pretože dioda má záporný koeficient, bol by výstup zo senzoru pripojený do INV vstupu OZ.
Miesto priameho spínania ohrevného telesa je možné pomocou optočlena spínať triac a tak riadiť ohrevné teleso väčšieho výkonu. Optočlen spína v nule, takže minimalizuje rušenie.
Pre nastavenie cez celý rozsah teplôt treba použiť diferenčné zapojenie (obr. dole).
Kondenzátor C1 je integračný a tlmí rušivé kmity a krátkodobé zmeny teploty.