Rozdíl mezi tlumivkou a cívkou
Moderátor: Moderátoři
Kremik- zkus jí to vysvětlit třeba na dominu (jako té hře)- když dá dvě kostky na sebe, bude mít vyšší napětí (dvě kostky jsou vyšší), ale stejný proud (jsou úzké). Paralelní spojení jsou dvě kostky vedle sebe- jsou stejně vysoké jako jedna kostka (napětí zůstává stejné), ale dokáží dodat dvojnásobný proud (dvě kostky jsou širší než jedna).[/list]
Civilizace založená na oboustranné lepící pásce nemůže dobře skončit...
I kdyby se z tebe jednou stal král, neodsuzuj lidi, kteří ti nebudou provolávat slávu- raději se zeptej sám sebe, proč tomu tak není...
I kdyby se z tebe jednou stal král, neodsuzuj lidi, kteří ti nebudou provolávat slávu- raději se zeptej sám sebe, proč tomu tak není...
Skúsim ešte ja. Priznávam, fázorom som počas štúdia nepochopil, čiastočne mi to došlo dodatočne. Nepochopil som princípu, tým osiam a tak. Skúsme to bez nich.
Kondenzátor
Kondenzátor je súčiastka, ktorá v sebe kumuluje el. náboj. Princíp je v silovom pôsobení elektrónov a tak, v podstate ide o dve kovové plochy umiestnené blízko seba a medzi nimi je dielektrikum. Jeho kapacita je tým vyššia, čím je väčšia plocha tých platní, čím je menšia ich vzdialenosť a čím je väčšia permitivita dielektrika. U elektrolytických kondenzátorov tú druhú "platňu" tvorí elektrolyt. Ďalej do teórie príliš nebudeme.
Ako sa správa v praxi. Berme prípad, že je vybitý. Overiť to môžeme zoskratovaním jeho nožičiek. Teraz naň pripojíme napätie U. Môžeme použiť baterku a do série s ňou zaradíme odpor. Čo sa bude diať. Kondenzátor keď je vybitý, je na ňom 0V, v prvej chvíli po pripojení sa chová ako priamy skrat. Postupne na ňom napätie narastá, až kým sa nevyrovná napätiu U. Napätie nenarastá s časom lineárne, ale logaritmicky, ale to už je ďalšia téma. Ako narastá napätie, klesá prúd, až klesne na hodnotu 0A. Kondenzátor je nabitý. Teraz je možné jeho použiť ako zdroj, čo prijal, dokáže ponúknuť. Čo by sa stalo, keby sme nepoužili obmedzovací odpor? Baterka má vlastný, fakticky parazitný a pre nás škodný, ale má svoj odpor daný jej štruktúrou, zložením a tak. A keby sme ho mohli zanedbať? Uplatnil by sa odpor materiálu, z ktorého je vyrobený ten kondenzátor, rýchlosť pohybu elementárnych častíc je obmedzená a tak. Pravda, to už sú časy, ktoré nás v reále málokedy zaujímajú (tak vo VF technike).
No a keď kondenzátor umiestniš do obvodu striedavého prúdu? Bude sa striedavo nabíjať a vybíjať, potom sa nabije na opačnú polaritu a zase nazad a tak vlastne urobí akési premostenie. Ak je v obvode odporová zložka, napr. žiarovka, kondenzátor sa správa ak zotrvačník. On je nabitý nejak a prúd v obvode tlačí proti nemu a mení jeho náboj. Tým dochádza k posunu prúdu za napätím, hovoríme, že napätie predbieha prúd. Toto zrozumiteľnejšie vysvetliť neviem, nechávam priestor pre niekoho iného.
Cievka
Princíp je jednoduchý. Keď k nej pripojíš zdroj prúdu, v prvej chvíli sa zatvári ako dosť veľký odpor. El. energia sa mení na magnetickú, dochádza k zhromažďovaniu magn. náboja. Postupne prúd narastá, až je obmedzený len odporom drôtu či nejakým spotrebičom, ak je v obvode zapojený. Teraz keby si zdroj prúdu zoskratoval, uskladnená energia v podobe mag. poľa sa začne míňať a to tak, že sa začne meniť na elektrickú a cievka sa vyčerpá do obvodu.
V obvode striedavého prúdu ju najprv nasýtiš prvou polvlnu, tá odozneje, ale cievka "si drží magnet" a ten chce vyčerpať, prúd má snahu pokračovať. Ale už proti nemu prichádza opačná (povedzme záporná) polvlna a tá sa snaží budiť mag. pole opačného smeru. Takže akoby uberá z toho magnetizmu a snaží sa vytvoriť opačný. Tým sa el. energia mení na magnet a späť a nie na teplo. Samozrejme v hre je mnoho faktorov, ktoré nám to sťažujú, preto to nikdy nie je ideálne, vždy vznikajú isté straty. Hovoríme o účinnosti zariadenia a o stratách.
Ak by si cievku nabudil, zdroj prúdu odpojil a cievka by nebola zapojená v obvode (rozopneš spínač), vtedy magnetizmus vybudený pretekajúcim prúdom okamžite alebo veľmi rýchlo zmizne a podľa zákona elektromagnetickej indukcie sa do cievky naindukuje patričné elektromotorické napätie.
Prečo k popísanému javu nedošlo, keď bola cievka zapojená v obvode? Magnetizmus klesol a do cievky naindukoval napätie. Cievka ale bola v obvode a vzniknutý prúd späť budil to mag. pole. A tak dochádzalo k jeho pomalému poklesu. Kdežto tu je cievka z obvodu vytrhnutá, nevznikne "samoudržiavací mechanizmus" a mag. pole zanikne okamžite alebo ak má cievka jadro, tak rýchlosťou danou mag. vlastnosťami toho jadra (hysterézna slučka). Tohto javu sa využíva k výrobe väčších napätí s malým k dispozícii poskytnutým prúdom (pri záťaži napätie klesne).
Snáď to je trochu zrozumiteľné. Dopustil som sa nepresností a už som si to musel oprašovať, kľudne ma opravte, doplňte a tak.
Potrebuješ vysvetliť i transformátor a autotransformátor? Môžem na požiadanie.
V aute obvod cievky prerušuje tzv. prerušovač. Kedysi to bol mechanický kontakt, tzv. odtrhové ramienko, dnes sú to elektronické spínače. Paralelne k spínaču je kondenzátor, ktorý preberá energiu cievky a zaisťuje jej optimálne rýchle vyčerpanie, ani príliš pomaly, ani príliš rýchlo. No a tá cievka je časť zvláštneho zariadenia, ktoré sa nazýva autotransformátor, ak už bolo spomenuté.
No, snáď som trochu pomohol.
Kondenzátor
Kondenzátor je súčiastka, ktorá v sebe kumuluje el. náboj. Princíp je v silovom pôsobení elektrónov a tak, v podstate ide o dve kovové plochy umiestnené blízko seba a medzi nimi je dielektrikum. Jeho kapacita je tým vyššia, čím je väčšia plocha tých platní, čím je menšia ich vzdialenosť a čím je väčšia permitivita dielektrika. U elektrolytických kondenzátorov tú druhú "platňu" tvorí elektrolyt. Ďalej do teórie príliš nebudeme.
Ako sa správa v praxi. Berme prípad, že je vybitý. Overiť to môžeme zoskratovaním jeho nožičiek. Teraz naň pripojíme napätie U. Môžeme použiť baterku a do série s ňou zaradíme odpor. Čo sa bude diať. Kondenzátor keď je vybitý, je na ňom 0V, v prvej chvíli po pripojení sa chová ako priamy skrat. Postupne na ňom napätie narastá, až kým sa nevyrovná napätiu U. Napätie nenarastá s časom lineárne, ale logaritmicky, ale to už je ďalšia téma. Ako narastá napätie, klesá prúd, až klesne na hodnotu 0A. Kondenzátor je nabitý. Teraz je možné jeho použiť ako zdroj, čo prijal, dokáže ponúknuť. Čo by sa stalo, keby sme nepoužili obmedzovací odpor? Baterka má vlastný, fakticky parazitný a pre nás škodný, ale má svoj odpor daný jej štruktúrou, zložením a tak. A keby sme ho mohli zanedbať? Uplatnil by sa odpor materiálu, z ktorého je vyrobený ten kondenzátor, rýchlosť pohybu elementárnych častíc je obmedzená a tak. Pravda, to už sú časy, ktoré nás v reále málokedy zaujímajú (tak vo VF technike).
No a keď kondenzátor umiestniš do obvodu striedavého prúdu? Bude sa striedavo nabíjať a vybíjať, potom sa nabije na opačnú polaritu a zase nazad a tak vlastne urobí akési premostenie. Ak je v obvode odporová zložka, napr. žiarovka, kondenzátor sa správa ak zotrvačník. On je nabitý nejak a prúd v obvode tlačí proti nemu a mení jeho náboj. Tým dochádza k posunu prúdu za napätím, hovoríme, že napätie predbieha prúd. Toto zrozumiteľnejšie vysvetliť neviem, nechávam priestor pre niekoho iného.
Cievka
Princíp je jednoduchý. Keď k nej pripojíš zdroj prúdu, v prvej chvíli sa zatvári ako dosť veľký odpor. El. energia sa mení na magnetickú, dochádza k zhromažďovaniu magn. náboja. Postupne prúd narastá, až je obmedzený len odporom drôtu či nejakým spotrebičom, ak je v obvode zapojený. Teraz keby si zdroj prúdu zoskratoval, uskladnená energia v podobe mag. poľa sa začne míňať a to tak, že sa začne meniť na elektrickú a cievka sa vyčerpá do obvodu.
V obvode striedavého prúdu ju najprv nasýtiš prvou polvlnu, tá odozneje, ale cievka "si drží magnet" a ten chce vyčerpať, prúd má snahu pokračovať. Ale už proti nemu prichádza opačná (povedzme záporná) polvlna a tá sa snaží budiť mag. pole opačného smeru. Takže akoby uberá z toho magnetizmu a snaží sa vytvoriť opačný. Tým sa el. energia mení na magnet a späť a nie na teplo. Samozrejme v hre je mnoho faktorov, ktoré nám to sťažujú, preto to nikdy nie je ideálne, vždy vznikajú isté straty. Hovoríme o účinnosti zariadenia a o stratách.
Ak by si cievku nabudil, zdroj prúdu odpojil a cievka by nebola zapojená v obvode (rozopneš spínač), vtedy magnetizmus vybudený pretekajúcim prúdom okamžite alebo veľmi rýchlo zmizne a podľa zákona elektromagnetickej indukcie sa do cievky naindukuje patričné elektromotorické napätie.
Prečo k popísanému javu nedošlo, keď bola cievka zapojená v obvode? Magnetizmus klesol a do cievky naindukoval napätie. Cievka ale bola v obvode a vzniknutý prúd späť budil to mag. pole. A tak dochádzalo k jeho pomalému poklesu. Kdežto tu je cievka z obvodu vytrhnutá, nevznikne "samoudržiavací mechanizmus" a mag. pole zanikne okamžite alebo ak má cievka jadro, tak rýchlosťou danou mag. vlastnosťami toho jadra (hysterézna slučka). Tohto javu sa využíva k výrobe väčších napätí s malým k dispozícii poskytnutým prúdom (pri záťaži napätie klesne).
Snáď to je trochu zrozumiteľné. Dopustil som sa nepresností a už som si to musel oprašovať, kľudne ma opravte, doplňte a tak.
Potrebuješ vysvetliť i transformátor a autotransformátor? Môžem na požiadanie.
V aute obvod cievky prerušuje tzv. prerušovač. Kedysi to bol mechanický kontakt, tzv. odtrhové ramienko, dnes sú to elektronické spínače. Paralelne k spínaču je kondenzátor, ktorý preberá energiu cievky a zaisťuje jej optimálne rýchle vyčerpanie, ani príliš pomaly, ani príliš rýchlo. No a tá cievka je časť zvláštneho zariadenia, ktoré sa nazýva autotransformátor, ak už bolo spomenuté.
No, snáď som trochu pomohol.
Naposledy upravil(a) Duvsan dne 24 srp 2015, 17:43, celkem upraveno 1 x.
Jsem odchovanec tohoto ústavu a na to, že tehdy to byla ještě zemědělka průmyslováci docela čuměli... Jenže se vše mění. Tak pro mě bylo zklamáním slyšet v Gatemě, že pár odchovanců jejich firmou prošlo a bylo to spíše utrpení. Základem je, že žádná škola Ti nikdy do hlavy nic nenaleje - jen těm snaživějším může pomoct pochopit... A na druhé straně spousta souvislostí se Ti pak skládá jako puzzle někdy i celý život...Yarda1 píše:Zřejmě se jedná o tuhle školu (tedy asi spíš učiliště):
http://www.soubce.cz/
a asi je to tam zaměřené na něco jiného než na výuku elektrotechniky a elektroniky, tak tu teorii elektriky probírají spíš hopem, aby zbyl čas na to co tam považují za prioritní.
Kvicala_r
Souhlasím. V tomto vlákně Křemík popsal princip cívky. Pomalu 20let od školy jsem netušil, proč se říká "cívka jako dívka. nejdříve napětí, potom proud". Věděl jsem, že to tak nějak funguje, že to tak má být. Ale proč?,ne. Až nyní díky vysvětlení Křemíka, že se ten proud zbrzdí v cívce, protože se indukuje v cívce nejprve na magnetickou sílu.... a napětí je v celém obvodu okamžitě... čili ten proud je pozadu.... díky KřemíkuA na druhé straně spousta souvislostí se Ti pak skládá jako puzzle někdy i celý život...
Tlmivka je len ináč pomenovaná cievka, podľa jej účelu použitia na obmedzenie striedavého prúdu. Bežne sa možno stretnúť s rôznymi pomenovaniami cievok v závislosti od ich použitia. Napríklad vinutie, solenoid, indukčnosť... Schválne, koľko pomenovaní nájdete na ten rôznymi spôsobmi zmotaný kus drôtu? 
Tlmivka používaná v starších žiarivkových svietidlách je cievka navinutá na železnom jádre skladanom z transformátorových plechov. Tlmivka používaná vo vysokofrekvenčných obvodoch môže byť korálka z feritového materiáliu navlečená na nožičke tranzistora, čo je cievka ani nie s jedným závitom. V podstate tlmivka môže byť akákoľvek cievka. Názov tlmivka nehovorí takmer nič o jej vlastnostiach, len o použití.
Tlmivka používaná v starších žiarivkových svietidlách je cievka navinutá na železnom jádre skladanom z transformátorových plechov. Tlmivka používaná vo vysokofrekvenčných obvodoch môže byť korálka z feritového materiáliu navlečená na nožičke tranzistora, čo je cievka ani nie s jedným závitom. V podstate tlmivka môže byť akákoľvek cievka. Názov tlmivka nehovorí takmer nič o jej vlastnostiach, len o použití.
-
Artaban001
- Příspěvky: 9457
- Registrován: 01 dub 2004, 02:00
- Bydliště: Pendrov
A co takhle:
Cívka je obecný název pro součástku vykazující indukčnost - její použití je různorodé - napřiklad v LC laděných obvodech, nebo jako "tlumívka"
A ta vlastní "tlumívka" je jednou aplikací cívky nejčastěji v roli omezovače střídavého proudu. Typický příklad je tlumívka do zářivek, nebo k výbojkám.
A jak funguje tlumívka v roli zvyšování napětí si můžeš vyzkoušet, když paralelně k zářivkové tlumívce připojíš doutnavku a budeš do ní přes vypínač zapínat 6V-12V z (nejlépe) baterie. nebo z jednoduchýho zdroje z trafem diodama a kondenzátorem. (některý elektronický zdroje můžeš tímto pokusem odprásknout)
Cívka je obecný název pro součástku vykazující indukčnost - její použití je různorodé - napřiklad v LC laděných obvodech, nebo jako "tlumívka"
A ta vlastní "tlumívka" je jednou aplikací cívky nejčastěji v roli omezovače střídavého proudu. Typický příklad je tlumívka do zářivek, nebo k výbojkám.
A jak funguje tlumívka v roli zvyšování napětí si můžeš vyzkoušet, když paralelně k zářivkové tlumívce připojíš doutnavku a budeš do ní přes vypínač zapínat 6V-12V z (nejlépe) baterie. nebo z jednoduchýho zdroje z trafem diodama a kondenzátorem. (některý elektronický zdroje můžeš tímto pokusem odprásknout)
-
Artaban001
- Příspěvky: 9457
- Registrován: 01 dub 2004, 02:00
- Bydliště: Pendrov