Také zdravím.
já bych ladění na rovnou křivku moc nehrotil. Odpojováním reproduktorů asi moc nezjistíš,spíš měnit hodnotu kondíku výhybky a na ucho co je lepší.
Jde o zvuk při muzice,kterou hraješ a musí se to líbit hlavně tobě. Moje bedny mají určitě na výškách zdvih jako bejk (ART481 + ARV261). Když to moc syčí,stáhnu vejšky. Pozor na pieoreproduktory , housle jsou jakoby nakřáplé. Také upozorňuji na Bassreflex.(pokud ho máš) Zkusit ucpat molitanem. Bassa měkne a bučí. Když ti zvuk nevyhovuje, vyndáš molitan. Vše podle vkusu. Já jsem chtěl hlavně upozornit na změnu zabarvení zvuku při použití elektrolytů a feritu. Před 30lety jsem právě vyhazoval ferit a elyty z beden. Měl jsem dvě bedny vedle sebe na porovnání a pro mne to bylo nebe a dudy. Od té doby jsem ferit /elyt nikdy už nepoužil.S feritem středech jsem s tím nikdy nelaboroval, nebyl tam. Ještě pozor středový reproduktor musíš dát stejně velký nebo jen o málo menší než basák.Když použiješ moc malý střed, taky to hraje blbě. (rozřezal jsem svého času celé bedny) Také dávam velký průřez drátů k bednám. do 3m 2.5mm nad 3m dávam 4mm. Důraz byl vždy na vejšky a hlavně basy i při menší hlasitosti. Miluju když při menší hlasitosti cítím kopák v prstech na opěradle křesla. Jsem na to asi trochu ujetej. To je za mne asi vše abys neopakoval moje chyby.
Tak ať ti to hraje podle představ
Luboš
Bedne pre repro ARO689 + úprava RK09
Moderátor: Moderátoři
-
TheLastUnicorn
- Příspěvky: 386
- Registrován: 17 led 2018, 01:00
- Bydliště: Trenčín
Keď reproduktory pracujú vo fáze, tak v mieste, kde sa stretajú, musí platiť 1+1. Ak to nesedí, je tam fázový posun. Samozrejme dnes to už robíme inak.
Myslím si, že keď má byť bedňa pre univerzálne využitie, najlepšie je ju naladiť do roviny. Jasne že keď ju ladím pre vokály, husle, jazz, tak môžem trochu pridvihnúť stred, tak 2kHz. Pre rock zase kraje. Ale to už sa mi zdá lepšie poriešiť ekvalizérom. Nesúhlasím s tým, že ekvalizér v reťazci nemá čo hľadať. Samozrejme ho treba brať s rozumom.
Rozdiel medzi cievkou s feritom a bez som po zvukovej stránke zatiaľ nezaznamenal. Možno na to nemám sluch, možno HW výbavu, možno patrične kvalitnú hudbu. Alebo všetko spolu. Bipolárne kondenzátory majú oproti zvitkovým navyše sériový odpor a treba s ním počítať. Tiež je u nich väčší rozptyl kapacity. Podobne cievky majú okrem indukčnosti i js. odpor a ten je tým väčší, čím z tenšieho drôtu sú vinuté. A samozrejme sa to prejaví na zvuku.
Myslím si, že keď má byť bedňa pre univerzálne využitie, najlepšie je ju naladiť do roviny. Jasne že keď ju ladím pre vokály, husle, jazz, tak môžem trochu pridvihnúť stred, tak 2kHz. Pre rock zase kraje. Ale to už sa mi zdá lepšie poriešiť ekvalizérom. Nesúhlasím s tým, že ekvalizér v reťazci nemá čo hľadať. Samozrejme ho treba brať s rozumom.
Rozdiel medzi cievkou s feritom a bez som po zvukovej stránke zatiaľ nezaznamenal. Možno na to nemám sluch, možno HW výbavu, možno patrične kvalitnú hudbu. Alebo všetko spolu. Bipolárne kondenzátory majú oproti zvitkovým navyše sériový odpor a treba s ním počítať. Tiež je u nich väčší rozptyl kapacity. Podobne cievky majú okrem indukčnosti i js. odpor a ten je tým väčší, čím z tenšieho drôtu sú vinuté. A samozrejme sa to prejaví na zvuku.
Mal som dojem, že som pochybil v súvislosti s návrhom basovej vetvy. Tak som sa vrátil na začiatok. Skúsil som viac kombinácií LC: 210μH/220μF, 320μH/180μF, 640μH/110μF, 1mH/47μF. Nameraný graf vyzeral rovnako, žiadne zaujímavé rozdiely. Nechal som 1mH. A tak predkladám ďalšiu verziu výhybky. Dúfam, že už finálnu.
Ak má niekto lepší nápad, sem s ním.
Ak má niekto lepší nápad, sem s ním.
- Přílohy
-
-
-
-
TheLastUnicorn
- Příspěvky: 386
- Registrován: 17 led 2018, 01:00
- Bydliště: Trenčín
Ak má byť bedňa pre univerzálne použitie, musí mať vyrovnaný prednes. To však vôbec neznamená, že musí byť vyžehlená pre jedno osové meranie. Aby bola sústava skutočne vyrovnaná a dobrá, musí spĺňať niekoľko základných podmienok:
1. čo najvyrovnanejšia priama vlna
2. čo najhladší celkový vyžiarený výkon bez výraznych zmien, ideálne so sklonom 5-8dB smerom k vyšším kmitočtom
3. čo najhladší smerovostný index postupne stúpajúci k vyšším kmitočtom
4. čo najvyrovnanejšie posluchové okno
5. čo najmenšie skreslenie
Aby sa dali tieto podmienky splniť, je často potrebné obetovať osovú charku a za priamu vlnu (referenčnú posluchovú os) zvoliť inú (obvykle potom 10-30° horizontálne od osi sústavy). K tomu je potrebné mať meniče zmerané aj mimo os (ideálne od 0 po 90° v kroku aspoň po 15°). Okrem smeroviek je vhodné mať zmerané aj skreslenie. Podľa smerovostných charakteristík meničov a ich skreslenia potom nie je problém vhodne zvoliť približnú deliacu frekvenciu a od tej sa pri simulácii odraziť.
Ak sa bude sústava ladiť na základe jedného osového merania, veľmi pravdepodobne sa stane, že vznikne sústava, o ktorej sa bude tvrdiť to známe: "Počul som veľa narovno odladených bední, všetko to hralo na jedno kopyto sterilne, bez života, tupo,...". Problém je ten, že sústava ladená len v osi na základe jedného merania bude mať pravdepodobne širokopásmové minimá a maximá v celkovom vyžarovaní, čo spôsobí popisovaný zvuk.
Zjednodušený príklad: Výškový reproduktor ARV161 začína od cca 5,5kHz výrazne smerovať. Teda mimo os začína klesať akustický tlak a čím ďalej od osi sme, tým klesá strmšie. Keďže okrem priamej vlny počúvame vždy aj odrazený zvuk z ostatných uhlov, je dôležité, aby aj tento odrazený zvuk bol vyrovnaný. Ak teda prudko klesne mimo os vyžiarený výkon, budeme to aj my uchometricky pociťovať ako nedostatok akustického tlaku na daných frekvenciách. V prípade spomenutého ARV161 naladeného v osi rovno to budeme cítiť ako celkový nedostatok najvyšších kmitočtov a stratu brilancie. Bude teda vhodné nechať v osi sústavy hore "zdvihnutý chvost", za referenčný uhol zvoliť radšej 30° horizontál mimo os sústavy a tam to ladiť "na rovno", s prihliadnutím na rovnomerný "power response". Samozrejme, s ARV161 to bude mať vždy ďaleko od ideálu, ale bude to stále lepšie, ako s vyžehlenou osovkou.
Fáza: Samotné sfázovanie sa nerobí len tak samo pre seba. Ako také je len podružné a ani absolútna fáza nie je príliš zaujímavý parameter. Vhodného sfázovania sa snažíme docieliť opäť kvôli vyrovnanému vyžarovaniu. Ak nadviazanie na deliacej frekvencii nerobí v celkovom vyžarovacom diagrame problém (prepad alebo prevýšenie), je sfázovanie správne. Takže už frekvenčné charky v jednotlivých uhloch napovedia, ako dobre sú meniče sfázované. Násilné prekladanie farebných fázových čiaročiek cez seba bez kladného vplyvu na vyžarovací diagram je samoúčelné a tým pádom aj bez kladného vplyvu na celkový výsledok.
1. čo najvyrovnanejšia priama vlna
2. čo najhladší celkový vyžiarený výkon bez výraznych zmien, ideálne so sklonom 5-8dB smerom k vyšším kmitočtom
3. čo najhladší smerovostný index postupne stúpajúci k vyšším kmitočtom
4. čo najvyrovnanejšie posluchové okno
5. čo najmenšie skreslenie
Aby sa dali tieto podmienky splniť, je často potrebné obetovať osovú charku a za priamu vlnu (referenčnú posluchovú os) zvoliť inú (obvykle potom 10-30° horizontálne od osi sústavy). K tomu je potrebné mať meniče zmerané aj mimo os (ideálne od 0 po 90° v kroku aspoň po 15°). Okrem smeroviek je vhodné mať zmerané aj skreslenie. Podľa smerovostných charakteristík meničov a ich skreslenia potom nie je problém vhodne zvoliť približnú deliacu frekvenciu a od tej sa pri simulácii odraziť.
Ak sa bude sústava ladiť na základe jedného osového merania, veľmi pravdepodobne sa stane, že vznikne sústava, o ktorej sa bude tvrdiť to známe: "Počul som veľa narovno odladených bední, všetko to hralo na jedno kopyto sterilne, bez života, tupo,...". Problém je ten, že sústava ladená len v osi na základe jedného merania bude mať pravdepodobne širokopásmové minimá a maximá v celkovom vyžarovaní, čo spôsobí popisovaný zvuk.
Zjednodušený príklad: Výškový reproduktor ARV161 začína od cca 5,5kHz výrazne smerovať. Teda mimo os začína klesať akustický tlak a čím ďalej od osi sme, tým klesá strmšie. Keďže okrem priamej vlny počúvame vždy aj odrazený zvuk z ostatných uhlov, je dôležité, aby aj tento odrazený zvuk bol vyrovnaný. Ak teda prudko klesne mimo os vyžiarený výkon, budeme to aj my uchometricky pociťovať ako nedostatok akustického tlaku na daných frekvenciách. V prípade spomenutého ARV161 naladeného v osi rovno to budeme cítiť ako celkový nedostatok najvyšších kmitočtov a stratu brilancie. Bude teda vhodné nechať v osi sústavy hore "zdvihnutý chvost", za referenčný uhol zvoliť radšej 30° horizontál mimo os sústavy a tam to ladiť "na rovno", s prihliadnutím na rovnomerný "power response". Samozrejme, s ARV161 to bude mať vždy ďaleko od ideálu, ale bude to stále lepšie, ako s vyžehlenou osovkou.
Fáza: Samotné sfázovanie sa nerobí len tak samo pre seba. Ako také je len podružné a ani absolútna fáza nie je príliš zaujímavý parameter. Vhodného sfázovania sa snažíme docieliť opäť kvôli vyrovnanému vyžarovaniu. Ak nadviazanie na deliacej frekvencii nerobí v celkovom vyžarovacom diagrame problém (prepad alebo prevýšenie), je sfázovanie správne. Takže už frekvenčné charky v jednotlivých uhloch napovedia, ako dobre sú meniče sfázované. Násilné prekladanie farebných fázových čiaročiek cez seba bez kladného vplyvu na vyžarovací diagram je samoúčelné a tým pádom aj bez kladného vplyvu na celkový výsledok.
...a to všecko se vyplatí dělat u reproduktorů, které si vlastník nemůže vybrat-spárovat a které se kus od kusu liší o parník.
Výrobce těch reproduktorů i beden věděl, že nemá valného smyslu dávat do bedny s nimi víc, než ty dvě tlumivky a dva kondenzátory. V posledních fázích výroby klidně bipolární TF.
Ta kombinace se stejně v minulosti nejčastěji připojovala k něčemu, jako je MBA810, maximálně tak MDA2010.
S ohledem na výrobní rozptyly těch reproduktorů z toho stejně nikdy žádné vyrovnané "hifi" nebude. Bude z toho, podle jejich umístění a napájení čímkoliv, vždycky jen subjektivně jakžtakž únosná reprodukce, ale nic směrem výš.
Ale zase ano, oproti čínskému plastovému šrotu to hifi zase je, to jo.
Ale věnovat výhybce víc času, než asi tak 2 hodiny - pro průměrný středobas a podprůměrný výškový papírák - to je doslovné plýtvání časem na pět kompromisů.
Upleteš, ale nezapráskáš
Přijde mi to úplně neuvěřitelný, za sedm let 18 stran tlachů o třech typech reproduktorů...
Výrobce těch reproduktorů i beden věděl, že nemá valného smyslu dávat do bedny s nimi víc, než ty dvě tlumivky a dva kondenzátory. V posledních fázích výroby klidně bipolární TF.
Ta kombinace se stejně v minulosti nejčastěji připojovala k něčemu, jako je MBA810, maximálně tak MDA2010.
S ohledem na výrobní rozptyly těch reproduktorů z toho stejně nikdy žádné vyrovnané "hifi" nebude. Bude z toho, podle jejich umístění a napájení čímkoliv, vždycky jen subjektivně jakžtakž únosná reprodukce, ale nic směrem výš.
Ale zase ano, oproti čínskému plastovému šrotu to hifi zase je, to jo.
Ale věnovat výhybce víc času, než asi tak 2 hodiny - pro průměrný středobas a podprůměrný výškový papírák - to je doslovné plýtvání časem na pět kompromisů.
Upleteš, ale nezapráskáš
Přijde mi to úplně neuvěřitelný, za sedm let 18 stran tlachů o třech typech reproduktorů...
-
TheLastUnicorn
- Příspěvky: 386
- Registrován: 17 led 2018, 01:00
- Bydliště: Trenčín
Leoš: Ty 2 hodiny na takovou kombinaci sedí. Za hodinu změřím a odsimuluju, za další hodinu splácám na kus prkna výhybku a hraju. A to je opravdu maximum, co se týhyle kombinaci vyplatí věnovat. Jsou samozřejmě i teslácký repráky, se kterýma mě bavilo si hrát i přes to, že to chtělo zvlášť výhybku pro každou bednu (typicky se jednalo o ART481 a hlavně 581). To člověk zkrátka musí být magor, kterýho tyhle hrátky s reprákama baví. Protože opakovatelnost a i ekonomický hledisko je téměř 0,00.
Btw., ARN567 a celkově tahle řada je ještě OK, z hlediska parametrů i jejich rozptylu. Řekl bych, že patří k nejlepším výrobkům Valmezu vůbec.
Btw., ARN567 a celkově tahle řada je ještě OK, z hlediska parametrů i jejich rozptylu. Řekl bych, že patří k nejlepším výrobkům Valmezu vůbec.
-
TheLastUnicorn
- Příspěvky: 386
- Registrován: 17 led 2018, 01:00
- Bydliště: Trenčín
Ak si pozorne čítal moje dva príspevky (aj ten k tým Sony), musel si nájsť odpovede na svoju otázku.
1. Zmeraj si impedačné charakteristiky v LIMP-e. Potrebuješ na to prípravok s jedným odporom. Návod tu:
http://www.audioweb.cz/viewtopic.php?id=15625
Nameranú impedančku vyexportuj ako .zma súbor.
2. Zmeraj si každý menič zvlášť dvojkanálovo, bezodrazovou metódou a z viacerých uhlov. Dá sa samozrejme zmerať aj skreslenie. Všetko je v manuáli od ARTA. Namerané frekvenčky vrátane fázy vyexportuj ako .frd súbor.
3. Stiahni si VituixCad (je free). Naexportuj .zma a .frd súbory do neho a môžeš začať polnohodnotne simulovať. Online uvidíš ako sa hýbu všetky priebehy. Smerovky, celkový výkon, posluchové okno, referenčná os, smerovostný index, fázy, impedačka a GD. Ak si meral správne a mikrofón je kalibrovaný, simulácia v podstate presne zodpovedá realite.
http://www.audioweb.cz/viewtopic.php?id=7644
A áno, súhlasím so sinclairom, že ak ide len o vytvorenie výhybky k tejto dosť slabej kombinácii meničov, navyše v 🤐 ozvučnici (malý objem, meniče montované zvnútra a tým pádom difrakčný tunel pred výškačom), tak je to totálna strata času. Než sa naučíš korektne merať a najmä správne zaobchádzať s nameranými výsledkami (pri simulácii vedieť, na čo pozerať a prečo), ešte pretečie veľa vody. Preto sa to kvôli jednej bedni neoplatí a už vôbec nie kvôli šrotu, ako je RK09. Význam to bude mať vtedy, ak sa budeš chcieť meraniu a ladeniu, resp. stavbe sústav venovať aj naďalej.
1. Zmeraj si impedačné charakteristiky v LIMP-e. Potrebuješ na to prípravok s jedným odporom. Návod tu:
http://www.audioweb.cz/viewtopic.php?id=15625
Nameranú impedančku vyexportuj ako .zma súbor.
2. Zmeraj si každý menič zvlášť dvojkanálovo, bezodrazovou metódou a z viacerých uhlov. Dá sa samozrejme zmerať aj skreslenie. Všetko je v manuáli od ARTA. Namerané frekvenčky vrátane fázy vyexportuj ako .frd súbor.
3. Stiahni si VituixCad (je free). Naexportuj .zma a .frd súbory do neho a môžeš začať polnohodnotne simulovať. Online uvidíš ako sa hýbu všetky priebehy. Smerovky, celkový výkon, posluchové okno, referenčná os, smerovostný index, fázy, impedačka a GD. Ak si meral správne a mikrofón je kalibrovaný, simulácia v podstate presne zodpovedá realite.
http://www.audioweb.cz/viewtopic.php?id=7644
A áno, súhlasím so sinclairom, že ak ide len o vytvorenie výhybky k tejto dosť slabej kombinácii meničov, navyše v 🤐 ozvučnici (malý objem, meniče montované zvnútra a tým pádom difrakčný tunel pred výškačom), tak je to totálna strata času. Než sa naučíš korektne merať a najmä správne zaobchádzať s nameranými výsledkami (pri simulácii vedieť, na čo pozerať a prečo), ešte pretečie veľa vody. Preto sa to kvôli jednej bedni neoplatí a už vôbec nie kvôli šrotu, ako je RK09. Význam to bude mať vtedy, ak sa budeš chcieť meraniu a ladeniu, resp. stavbe sústav venovať aj naďalej.
Snáď to sem trochu patrí. Opravil som 1PF06762. Odletená basová cievka, potrhané káble. Keď som to skladal, umyl som špiritusom predný záves ARN-ka. Bridilo sa mi to. Záves citeľne zmäkol a zvukovo ma to prekvapilo tiež. A to pod repro trochu podfukuje, lebo tam je tmel a trochu sa olúpal. Čím to tesníte? Snáď sú na to gumené alebo silikónové krúžky.
Vraj do kontoša. Cha. Netvrdím, sú lepšie stroje. Ale do kontoša nie.
Výhybka v tom je takáto. V druhej bedni, čo mala byť ako pár, je takáto. Navyše mám dojem, že nie sú rovnaké ani po elektrickej stránke.To ma vôbec neteší.
Mimochodom tejto opravenej som dal paralelne k basovej cievke zvitkáč 820n.
Vraj do kontoša. Cha. Netvrdím, sú lepšie stroje. Ale do kontoša nie.
Výhybka v tom je takáto. V druhej bedni, čo mala byť ako pár, je takáto. Navyše mám dojem, že nie sú rovnaké ani po elektrickej stránke.To ma vôbec neteší.
Mimochodom tejto opravenej som dal paralelne k basovej cievke zvitkáč 820n.