Menič 12V/230V sínus
Moderátor: Moderátoři
-
Jarous
- Příspěvky: 216
- Registrován: 02 úno 2005, 01:00
- Bydliště: Banská Bystrica
- Kontaktovat uživatele:
Zdravím Vás.Zaujala ma táto téma, pretože som sám staval menič 24/230V 250W z tretieho čísla PE Aradio 2003. Jediné čo mi nefungovalo pri oživovaní bola podpäťová ochrana akumulátorov,ktorá sa aktivovala ihneď po zapnutí meniča .Vyriešil som to zablokovaním referenčného napätia 5V TL494 eletrolytickým kondenzátorom. Chcel by som sa opýtať niekoho,kto takisto staval tento menič ako vyriešil tento problém.
Pozerám že teda SOS je asi najznámejšia..ale nemajú tam viac vecí čo by som potreboval..existuje nejaká iná firma, rovnako dobre známa? Ešte by som chcel popísať experimenty so spínacou frekvenciou - podľa tabuľky feritových trafákov je zrejmé, že vyššia frekvencia znamená väčší prenesený výkon - pri 100kHz zhruba 2-násobný oproti 25kHz..tak som to skúšal - výsledok bol presne opačný - pri tých 100kHz bol výkon o asi 200W nižší, aj mosfety sa podstatne viac hriali, pri zhruba 30kHz bol výkon z tých štyroch PC trafáčikov zhruba 1400W aj mosfety sa menej hriali..ten výkon je perfektný, nečakal by som že štyri malé feriťáčiky dokážu preniesť tak moc..bez problémov to utiahne 1kW ohrievač, dokonca aj požičaná mobilná klíma sa rozbehla a bežala, ktorá má v prevádzke príkon 1.1kW, pričom nehovorím o rozbehovom prúde kompresora 
ale je pravda že som musel strojnásobiť kapacitu 400V kondíkov aby to bolo schopné ten motor rozbehnúť 
len to s tou frekvenciou mi vôbec nejde do hlavy..je mi asi jasné, teda pokiaľ to nie je voľačo úplne iné, že čím vyššia frekvencia tým vyššie spínacie straty, asi tie mosfety nie sú dosť rýchle, preto sa aj viac zohrievajú a výkon je menší..ale ved 100kHz nie je žiadna vysoká frekvencia..či sa mýlim? Je zase pravda, že pri tom výkone musia spínať cca. 40A takže aj to asi môže mať vplyv na ich rýchlosť alebo straty..pretože staticky pri tak malom Rdson by na jednom mosfete malo byť max. 20W a kúriť by nemali 
Ozaj neviem.. Stále je tu kopec vecí čo nerozumiem, dosť ma to serie.. 
ozaj sa nenájde nikto čo by bol ochotný dať platené lekcie?
ale je pravda že som musel strojnásobiť kapacitu 400V kondíkov aby to bolo schopné ten motor rozbehnúť len to s tou frekvenciou mi vôbec nejde do hlavy..je mi asi jasné, teda pokiaľ to nie je voľačo úplne iné, že čím vyššia frekvencia tým vyššie spínacie straty, asi tie mosfety nie sú dosť rýchle, preto sa aj viac zohrievajú a výkon je menší..ale ved 100kHz nie je žiadna vysoká frekvencia..či sa mýlim? Je zase pravda, že pri tom výkone musia spínať cca. 40A takže aj to asi môže mať vplyv na ich rýchlosť alebo straty..pretože staticky pri tak malom Rdson by na jednom mosfete malo byť max. 20W a kúriť by nemali Ozaj neviem.. Stále je tu kopec vecí čo nerozumiem, dosť ma to serie.. ozaj sa nenájde nikto čo by bol ochotný dať platené lekcie? No pokud je to zapojené podle schématu menic12na230.jpg, tak tam nejsou nijak nastavené deadtime pro ty výstupní tranzistory. Horní tranzistor se otvírá, zatímco dolní se teprve zavírá, takže se mohou chvíli překrývat a může tam téct příčný proud. Při 25kHz to může dělat třeba 25W ztrát a při 100kHz už to bude 100W. Chce to mít nastavené deadtime tak, aby se jeden tranzistor v půlmůstku otevíral až poté co se ten druhý úplně zavřel. A ještě lépe použít nějakou modifikaci obovdu + metodu řízení, které zajistí, že se tranzistory otevírají/zavírají když je na nich nulové napětí nebo jimy teče nulový proud. Anglicky je to ZVS - zero voltage switching nebo ZCS - zero current switching. Na internetu se o tom dá najít spousta článků. Pak jsou spínací ztráty minimální.PeteBurns píše: len to s tou frekvenciou mi vôbec nejde do hlavy..je mi asi jasné, teda pokiaľ to nie je voľačo úplne iné, že čím vyššia frekvencia tým vyššie spínacie straty, asi tie mosfety nie sú dosť rýchle, preto sa aj viac zohrievajú a výkon je menší..ale ved 100kHz nie je žiadna vysoká frekvencia..či sa mýlim? Je zase pravda, že pri tom výkone musia spínať cca. 40A takže aj to asi môže mať vplyv na ich rýchlosť alebo straty..pretože staticky pri tak malom Rdson by na jednom mosfete malo byť max. 20W a kúriť by nemali
Internet je dobrý (a levný) učitel.
Andrea má pravdu. Ne nete je toľko informácii o meničoch, že ak by si chcel všetko prečítať, nestihneš to ani za celý svoj život.
Čo sa týka tvojej otázky, nie je to také jednoduché. Je pravda, že pri vyššej frekvencie je možné preniesť tým istým prierezom jadra väčší výkon, ale musíš mať taktiež kvalitnejší ferit, kvalitnejšie tranzistory a zároveň s rastúcou frekvenciou sa začnú prejavovať ďalšie negatívne vplyvy, ktoré sú pri nízkych frekvenciach zanedbateľné a nemusíme s nimi rátať. Prečo sa asi nerobia všetky obrovské meniče na kmitočte 1MHz?. Hoci sú už ferity, ktoré v pohode vedia pracovať na takejto frekvencii.
Čo sa týka tvojej schémy, nevidel som ju ešte. Je na uploade? Pokiaľ tam nemáš naozaj nastavené potrebné deadtime, mohol by to byť dosť vážny problém. A mohli by ti odísť tranzistory do večných lovišť. Výkonové FETY, sú totiž schopné spínať veľmi vysoké prúdy, často však odídu kvôli lokalnému prehriatiu čípu v dôsledku vysokých imp. prúdov. Tranzistor sa nemusí ani zohriať, ale jeho číp sa vo veľmi krátkej dobe zohreje na vysokú teplotu, čím sa zníži napäťová odolnosť prechodu a nakoniec vlastne odíde v dôsledku napäťového prierazu.
Čo sa týka tvojej otázky, nie je to také jednoduché. Je pravda, že pri vyššej frekvencie je možné preniesť tým istým prierezom jadra väčší výkon, ale musíš mať taktiež kvalitnejší ferit, kvalitnejšie tranzistory a zároveň s rastúcou frekvenciou sa začnú prejavovať ďalšie negatívne vplyvy, ktoré sú pri nízkych frekvenciach zanedbateľné a nemusíme s nimi rátať. Prečo sa asi nerobia všetky obrovské meniče na kmitočte 1MHz?. Hoci sú už ferity, ktoré v pohode vedia pracovať na takejto frekvencii.
Čo sa týka tvojej schémy, nevidel som ju ešte. Je na uploade? Pokiaľ tam nemáš naozaj nastavené potrebné deadtime, mohol by to byť dosť vážny problém. A mohli by ti odísť tranzistory do večných lovišť. Výkonové FETY, sú totiž schopné spínať veľmi vysoké prúdy, často však odídu kvôli lokalnému prehriatiu čípu v dôsledku vysokých imp. prúdov. Tranzistor sa nemusí ani zohriať, ale jeho číp sa vo veľmi krátkej dobe zohreje na vysokú teplotu, čím sa zníži napäťová odolnosť prechodu a nakoniec vlastne odíde v dôsledku napäťového prierazu.
To práve som zabudol dodať, bez výstupných IO - driverov zatiaľ budím výstupný H-most tak ako je na tej schéme toho malého meniča, mosfety sú otvárané takisto pomocou SG3525 a spätnou väzbou sa nastaví medzera medzi jednotlivými obdlžnikmi, ale viem čo si mala na mysli Andrea, lenže pri spínaní spodného mosfetu vdaka oveľa nižšiemu otváraciemu napätiu na bipoláre ten otvorí skôr, a teda horný mosfet sa stihne vypnúť podstatne skôr ako spodný otvorí, to som práve zabudol napísať, že tá strata vôbec nie je na týchto tranzistoroch, aj pri zapnutí tej klímy boli iba slabo teplé, čo som bol prekvapený, že toto jednoduché zapojenie je schopné ovládať a veľké výkony, celkom mi príde aj zbytočné kupovanie a hlavne zháňanie tých riadiacich IO..ešte pred vrátením tej klímy som schválne skúsil čo to vydrží, mosfety boli síce na iba malých chladičoch, no dal som tam dva ventilátory, išlo to zopár minút no potom BUM tie spínacie mosfety na trafáčikoch boli také horúce že odišli, našťastie iba dva z ôsmich tie v tom h-moste boli absolútne v pohode..a práve preto mi to nejde do hlavy, výkon 1200W pri napájaní 10V ak zanedbám účinnosť je tých 120A, čo pri použití štyroch trafáčikov znamená 30A cez jeden, pričom každý spínajú dva mosfety, každý svoju polvlnu, takže 30A 50:50 čiže 15Aef. cez jeden mosfet..mal by pritom vydržať vyše 100A..tak prečo sa tak moc zohrievali 
Skúšal som statický prúd 20A a vôbec sa nezohrieval..tak kde sa tam potom berie toľko tepla? dosť ma serie že tomuto moc nerozumiem, pretože teraz neviem či to tak má byť alebo je voľačo zle..lebo jediné riešenie pre mňa zatiaľ je dorobiť viac trafáčikov, ale bola by škoda dávať navyše veci ktoré by mohli byť zbytočné..možnože čosi robím zle, matematicky by tie mosfety nemali hriať..to s tým internetom je síce na prvý pohľad pravda, ale moc mi to nepomáha..našiel som podobný projekt, s jedným trafáčikom, 350W, spínaný síce nie dvoma, ale štyrmi mosfetmi, dva a dva paralelne, on tam písal že vraj sa nehriali..tak preto mi to nejde do hlavy, ja to mám vlastne to isté, len namiesto jedného trafáčiku mám štyri, a namiesto dvoch mosfetov paralelne tam mám iba po jednom..že by aj to mohlo mať taký veľký vplyv? hovorím do prčíc je tam veľa otáznikov..učiť sa všetko takto prácne skúšaním doma je úmorné, bol by som oveľa radšej kebyže mám nejaký zdroj vedomostí Ešte som zabudol dodať, že som skúšal okrem zmeny frekvencie experimentovať so zväčšovaním deadtime, aby tam bola prestávka, na moje počudovanie to vôbec nepomohlo, výkon sa zmenšil, no mosfety hriali rovnako ak nie aj viac..celé je to akési nelogické, aj tá frekvencia aj to s tým deadtime..vôbec sa to proste nechová tak ako by človek očakával..ved aj PC zdroj 300W má primár spínaný iba dvoma tranzistormi, dokonca bipolárnymi, a vydržia..tak mi nejde toto vôbec do hlavy, prečo mne by nemali
tie spínacie mosfety na trafáčikoch boli také horúce že odišli, našťastie iba dva z ôsmich tie v tom h-moste boli absolútne v pohode..a práve preto mi to nejde do hlavy, výkon 1200W pri napájaní 10V ak zanedbám účinnosť je tých 120A, čo pri použití štyroch trafáčikov znamená 30A cez jeden, pričom každý spínajú dva mosfety, každý svoju polvlnu, takže 30A 50:50 čiže 15Aef. cez jeden mosfet..mal by pritom vydržať vyše 100A..tak prečo sa tak moc zohrievali Skúšal som statický prúd 20A a vôbec sa nezohrieval..tak kde sa tam potom berie toľko tepla? dosť ma serie že tomuto moc nerozumiem, pretože teraz neviem či to tak má byť alebo je voľačo zle..lebo jediné riešenie pre mňa zatiaľ je dorobiť viac trafáčikov, ale bola by škoda dávať navyše veci ktoré by mohli byť zbytočné..možnože čosi robím zle, matematicky by tie mosfety nemali hriať..to s tým internetom je síce na prvý pohľad pravda, ale moc mi to nepomáha..našiel som podobný projekt, s jedným trafáčikom, 350W, spínaný síce nie dvoma, ale štyrmi mosfetmi, dva a dva paralelne, on tam písal že vraj sa nehriali..tak preto mi to nejde do hlavy, ja to mám vlastne to isté, len namiesto jedného trafáčiku mám štyri, a namiesto dvoch mosfetov paralelne tam mám iba po jednom..že by aj to mohlo mať taký veľký vplyv? hovorím do prčíc je tam veľa otáznikov..učiť sa všetko takto prácne skúšaním doma je úmorné, bol by som oveľa radšej kebyže mám nejaký zdroj vedomostí Ešte som zabudol dodať, že som skúšal okrem zmeny frekvencie experimentovať so zväčšovaním deadtime, aby tam bola prestávka, na moje počudovanie to vôbec nepomohlo, výkon sa zmenšil, no mosfety hriali rovnako ak nie aj viac..celé je to akési nelogické, aj tá frekvencia aj to s tým deadtime..vôbec sa to proste nechová tak ako by človek očakával..ved aj PC zdroj 300W má primár spínaný iba dvoma tranzistormi, dokonca bipolárnymi, a vydržia..tak mi nejde toto vôbec do hlavy, prečo mne by nemali 
Veru to je pravda 
Dúfam že sa to zobrazí, vopred sa ospravedlňujem za takú hroznú kresbu, ale bolo to jednoduchšie ako paprať sa v eagli s takouto somarinkou..je to ozaj jednoduché, výstupy sú zosilnené emitorovými sledovačmi, potom budia tie mosfety a tie spínajú trafáčiky, kvôli napätiu sú do série, kvôli výkonu sú štyri..spojené sú paralelne až po usmernení, aby sa náhodou nerovnáké napätia nevyrovnávali prúdmi medzi trafáčikmi navzájom..čo sa týka toho osciloskopu, tie priebehy vyzerajú pekne, nič zlého tam nevidím...a kedže tie trafáčiky sú z PC zdrojov a vinuté sú fabricky, zdá sa tam byť dobrá väzba medzi vinutiami, ani prekmity nie sú veľké..predtým som to skúšal budiť priamo z IO, ale sa mi zdá že s tými bipolármi je to lepšie, predsa len jeden mosfet potrebuje čo som sa dočítal až cca. 150mA na rýchle spínanie..takže 4 paralelne už potrebujú sledovače aby to boli schopné dodať..skúsim ešte zohnať dalšie trafáčiky, len ozaj nechápem či tie mosfety by to mali vydržať alebo nie..
Dúfam že sa to zobrazí, vopred sa ospravedlňujem za takú hroznú kresbu, ale bolo to jednoduchšie ako paprať sa v eagli s takouto somarinkou..je to ozaj jednoduché, výstupy sú zosilnené emitorovými sledovačmi, potom budia tie mosfety a tie spínajú trafáčiky, kvôli napätiu sú do série, kvôli výkonu sú štyri..spojené sú paralelne až po usmernení, aby sa náhodou nerovnáké napätia nevyrovnávali prúdmi medzi trafáčikmi navzájom..čo sa týka toho osciloskopu, tie priebehy vyzerajú pekne, nič zlého tam nevidím...a kedže tie trafáčiky sú z PC zdrojov a vinuté sú fabricky, zdá sa tam byť dobrá väzba medzi vinutiami, ani prekmity nie sú veľké..predtým som to skúšal budiť priamo z IO, ale sa mi zdá že s tými bipolármi je to lepšie, predsa len jeden mosfet potrebuje čo som sa dočítal až cca. 150mA na rýchle spínanie..takže 4 paralelne už potrebujú sledovače aby to boli schopné dodať..skúsim ešte zohnať dalšie trafáčiky, len ozaj nechápem či tie mosfety by to mali vydržať alebo nie..- Přílohy
-
- menic.GIF
- (14.32 KiB) Staženo 513 x
Dámy a pánové, myslim že poslední kvalitní měnič byl tento...
Měli jsme ho v 80tých letech na vojně( mimochodem v Plzni).
Měli jsme ho v 80tých letech na vojně( mimochodem v Plzni).
- Přílohy
-
- 365698424_1.jpg
- (134.4 KiB) Staženo 332 x
Mysliš že budenie tými bipolarmi je lepšie ako nejakým originál budičom? Prečo sa asi takéto obvody vyrábajú? Hlavne ak chceš robiť niečo väčšie.PeteBurns píše:........ celkom mi príde aj zbytočné kupovanie a hlavne zháňanie tých riadiacich IO..ešte pred vrátením tej klímy som schválne skúsil čo to vydrží, mosfety boli síce na iba malých chladičoch, no dal som tam dva ventilátory, išlo to zopár minút no potom BUM
Aké veľké máš tie odpory v hradlách výk. MosFetov? Ak nechceš mať veľké straty na spínacom tranzistore, musíš ho nielen rýchlo otvoriť, ale aj rýchle zavrieť. Hradla majú obrovskú kapacitu a keď sú zapojené paralelne, tak sa to ešte spočítava. Daj k odporom paralallne rýchlu diódu, tak ako je to v mojej schéme, čo som ti poslal. Čo sa týka rýchlosti spínania, najlepšie by bolo, ak by ten odpor v hradle nebol žiadny, ale je dobre ho tam mať, nakoľko tlmí parazitné rezonancie kapacity hradla so sériovou indukčnosťou, ktoré okrem iného taktiež výrazne zvyšujú straty.
Problém asi bude to paralelně sériové zapojení traf. Já jsem kdysi zkoušela zapojení kde na vstupu jsou trafa sériově, ale výkony na trafech se nerozložily symetricky, ač šlo o dvě totožná trafa (poku jsou různá, je to ještě horší). Na osciloskopu bylo zřejmé, že průběhy napětí na jednotlivých trafech nejsou stejné, byly to takové podivné zmršeniny, ačkoliv jejich součet byl správný (obdélník). Úplně nejlépe to funguje (a běžně se používá) zapojení, kde na vstupu i na výstupu jsou trafa paralelně. Zkrátka chce to pořádně skouknout osciloskopem, co se tam děje (a hlavně mít úplně stejná trafa)
Veľká vdaka Dolacovi a Andrei za užitočné tipy..som rád že sa tu nájde aspoň zopár skúsených ľudí ochotných poradiť..budem ešte experimentovať, uvidím na čo ešte prídem..To s tým sériovým zapojením vf trafáčikov ako hovorí Andrea je pravda, to sčítavanie napätí je voľajaké divné, prakticky to síce funguje, ale bez záťaže a bez obmedzenia šírky impulzov je na výstupe nie 320V, ako by človek logicky čakal, no je tam vyše 400V 
Toto asi chápem že bude vdaka prekmitom na oboch trafách ktoré sa sčítajú a sú bez záťaže väčšie, no aj tak je to divočina..ale pri regulácii na výstupe sa samozrejme drží konštantné napätie.. tie trafáčiky sa navzájom nemajú prečo ovplyvňovať pokiaľ sú do série, tam je prúd spoločný, jedine ak sú paralelne, no sú oddelené diódami takže je to v pohode, skúšal som aj zapojený a zaťažený iba jeden trafáčik, no na zohrievanie spínacích mosfetov to vplyv nemá..asi to budú tie straty ako hovorí Dolac, súhlasí to aj s tou frekvenciou, čím vyššia tým vyššie straty boli..Musím to nejako ešte vyšpekulovať, pretože ostatné súčiastky sú komplet v pohode aj pri tom veľkom výstupnom výkone..aj po tých pár minútach výkonu 1.2kW boli trafáčiky iba teplé, mosfety v H-moste tiež, aj diódy, jediný problém je ozaj iba s tými spínacími mosfetmi..ešte musím vyskúšať to paralelné zapojenie dvoch, lebo je pravda že pokiaľ prúd každým mosfetom bude polovičný, stratový výkon na ňom by mal byť vdaka P=I².R iba štvrtinový..teda dúfam že to bude fungovať, pri týchto čudných javoch by ma vôbec neprekvapilo, keby to tak nebolo lebo som rozmýšľal že aj pokiaľ by som dodal napríklad dalšie dva trafáčiky, po rozdelení výkonu by zaťaženie kleslo iba na dve tretiny, síce by sa uľavilo aj trafáčikom aj diódam, ale to netreba, lebo ten výkon zvládajú v pohode.. Dolac ešte by som sa chcel popýtať bližšie k tej tvojej schéme - tie mosfety sú nakreslené tak ako v skutočnosti, alebo to 4 znamená že namiesto jedného nakresleného mosfetu na schéme sú v skutočnosti prepojené 4 paralelne? Lebo to by potom aj celkom dávalo zmysel, to paralelné radenie viacerých..pretože som nad tým rozmýšľal - tie IRF1405 čo tam mám majú písaný Rdson iba 5mΩ, čo by znamenalo, že aj pri prúde desiatok ampérov by mal byť stratový výkon iba pár wattov, čo ale očividne nie je takže namiesto studených mosfetov tam mám pojazdný varič 
ale myslím že asi by bolo rozumnejšie eliminovať straty namiesto zabezpečenia ich lepšieho rozptýlenia aj kvôli účinnosti aj spoľahlivosti..len neviem či sa voľačo podarí 
Toto asi chápem že bude vdaka prekmitom na oboch trafách ktoré sa sčítajú a sú bez záťaže väčšie, no aj tak je to divočina..ale pri regulácii na výstupe sa samozrejme drží konštantné napätie.. tie trafáčiky sa navzájom nemajú prečo ovplyvňovať pokiaľ sú do série, tam je prúd spoločný, jedine ak sú paralelne, no sú oddelené diódami takže je to v pohode, skúšal som aj zapojený a zaťažený iba jeden trafáčik, no na zohrievanie spínacích mosfetov to vplyv nemá..asi to budú tie straty ako hovorí Dolac, súhlasí to aj s tou frekvenciou, čím vyššia tým vyššie straty boli..Musím to nejako ešte vyšpekulovať, pretože ostatné súčiastky sú komplet v pohode aj pri tom veľkom výstupnom výkone..aj po tých pár minútach výkonu 1.2kW boli trafáčiky iba teplé, mosfety v H-moste tiež, aj diódy, jediný problém je ozaj iba s tými spínacími mosfetmi..ešte musím vyskúšať to paralelné zapojenie dvoch, lebo je pravda že pokiaľ prúd každým mosfetom bude polovičný, stratový výkon na ňom by mal byť vdaka P=I².R iba štvrtinový..teda dúfam že to bude fungovať, pri týchto čudných javoch by ma vôbec neprekvapilo, keby to tak nebolo lebo som rozmýšľal že aj pokiaľ by som dodal napríklad dalšie dva trafáčiky, po rozdelení výkonu by zaťaženie kleslo iba na dve tretiny, síce by sa uľavilo aj trafáčikom aj diódam, ale to netreba, lebo ten výkon zvládajú v pohode.. Dolac ešte by som sa chcel popýtať bližšie k tej tvojej schéme - tie mosfety sú nakreslené tak ako v skutočnosti, alebo to 4 znamená že namiesto jedného nakresleného mosfetu na schéme sú v skutočnosti prepojené 4 paralelne? Lebo to by potom aj celkom dávalo zmysel, to paralelné radenie viacerých..pretože som nad tým rozmýšľal - tie IRF1405 čo tam mám majú písaný Rdson iba 5mΩ, čo by znamenalo, že aj pri prúde desiatok ampérov by mal byť stratový výkon iba pár wattov, čo ale očividne nie je takže namiesto studených mosfetov tam mám pojazdný varič ale myslím že asi by bolo rozumnejšie eliminovať straty namiesto zabezpečenia ich lepšieho rozptýlenia aj kvôli účinnosti aj spoľahlivosti..len neviem či sa voľačo podarí