Výkonové spínanie MOSFETom
Moderátor: Moderátoři
- Last_HighLander
- Příspěvky: 51
- Registrován: 07 kvě 2013, 02:00
- Bydliště: Ždiar
... zdravím Tých, čo prejavili záujem o riešenie.
Upravil som zapojenie podľa obr.3. Zmenil som aj ovládací softvér, po uzemnení FETov sa počká 1s, až potom sa odpojí záťaž cez Re1.
Zatiaľ som to skúšal večer, vzhľadom na nízke Slnko to fungovalo bezchybne ale pri výkonoch rádovo desiatky watov. Plný výkon bude medzi 10 - 14hod, ale to som v práci, tak je to vypnuté. Nechcem prísť o ten umelecký zažitok.
s úctou priatelia
Upravil som zapojenie podľa obr.3. Zmenil som aj ovládací softvér, po uzemnení FETov sa počká 1s, až potom sa odpojí záťaž cez Re1.
Zatiaľ som to skúšal večer, vzhľadom na nízke Slnko to fungovalo bezchybne ale pri výkonoch rádovo desiatky watov. Plný výkon bude medzi 10 - 14hod, ale to som v práci, tak je to vypnuté. Nechcem prísť o ten umelecký zažitok.
s úctou priatelia
- Přílohy
-
- Obr3.jpg
- Pôvodné a upravené zapojenie
- (47.28 KiB) Staženo 68 x
Jen taková malá technická - jestli s tím spínáš solár do odporové zátěže ( třeba do bojleru), tak si uvědom, že optimální výkon to bude dávat jen v jediném bodě charakteristiky. Jestli tedy sestava panel/zátěž je navržena pro optimum třeba v maximálním osvitu, tak při polovičním to už bude jen čtvrtinový výkon, při menších osvitech nebude stát zisk za řeč. Dá se to řešit poměrně jednoduchým obvodem - kondík a PWM řízení.
- Last_HighLander
- Příspěvky: 51
- Registrován: 07 kvě 2013, 02:00
- Bydliště: Ždiar
U mňa je maximálny výkon (alebo tesne blízko) dosiahnutý prepínaním odporovej záťaže od 24 do 140 ohmov. Prepínanie riadi Arduino. Vždy zopne tú záťaž, ktorá dáva čo najväčší výkon. Pozri obr.2 http://www.ebastlirna.cz/modules/Forums ... ka_990.jpg
Hlavnou úlohou solárnych panelov (1600W) je výroba a spotreba elektriky, prebytky idú do bojlera (400 litrov).
Ak máš link na dobrý regulátor výkonu 1600W, 250V, tak si to rád pozriem.
Zaujímavé je napr. http://www.timnolan.com/?page=arduino-ppt-solar-charger
Hlavnou úlohou solárnych panelov (1600W) je výroba a spotreba elektriky, prebytky idú do bojlera (400 litrov).
Ak máš link na dobrý regulátor výkonu 1600W, 250V, tak si to rád pozriem.
Zaujímavé je napr. http://www.timnolan.com/?page=arduino-ppt-solar-charger
- HiGhLaNdEr
- Příspěvky: 912
- Registrován: 08 bře 2005, 01:00
- Bydliště: Českobudějovicko
- Kontaktovat uživatele:
Přebytky řeším tak, že když napětí na baterkách dosahne 14,4V tak začne reagovat pwm regulátor který má jako zátěž těleso v boileru. Regulátor nedovolí na baterkách víc než 14,4V. Spínam 320V do odporové zátěže která je 30m daleko na kabelu. Je tam čtveřice mosfetů dva a dva paralelně. Pwm obvod je SG3526. Spínací frekvence je asi 3kHz. Jednoduché a funkční, netopí to a reguluje to.
Předělal jsem střídač 1000W 12V/230V. Vykuchal jsem z něj ten H-most na výstupu a použil jsem jen těch 320V stejnosměrných a mosfety z toho H-mostu.
U tebe záleží jaké máš provozní napětí baterek a jak to vlastně celé funguje.
Pokud tam máš řídící jednotku s procesorem tak přece neni problém generovat pwm a regulovat s tim přesně přebytky do boileru.
Předělal jsem střídač 1000W 12V/230V. Vykuchal jsem z něj ten H-most na výstupu a použil jsem jen těch 320V stejnosměrných a mosfety z toho H-mostu.
U tebe záleží jaké máš provozní napětí baterek a jak to vlastně celé funguje.
Pokud tam máš řídící jednotku s procesorem tak přece neni problém generovat pwm a regulovat s tim přesně přebytky do boileru.
- HiGhLaNdEr
- Příspěvky: 912
- Registrován: 08 bře 2005, 01:00
- Bydliště: Českobudějovicko
- Kontaktovat uživatele:
- Last_HighLander
- Příspěvky: 51
- Registrován: 07 kvě 2013, 02:00
- Bydliště: Ždiar
... zdá sa mi lepšie ťahať 8A pri 220V DC, ako 140A pri 12V DC. Navyše dnešné pulzné zdroje fungujú od 90V do 250V DC (!). Notebook kľudne napájam zo soláru a je jedno či je tam 100V alebo 250V jednosmerných. A prebytok ide do bojléra bez akéhokoľvek meniča.
Ale záleží na možnostiach a potrebách každého konštruktéra. Poznáte to všetci - najväčšia radosť je keď to funguje, nezáleží na množstve práce a peňazí.
Ale záleží na možnostiach a potrebách každého konštruktéra. Poznáte to všetci - najväčšia radosť je keď to funguje, nezáleží na množstve práce a peňazí.
- Last_HighLander
- Příspěvky: 51
- Registrován: 07 kvě 2013, 02:00
- Bydliště: Ždiar
- profik12345
- Příspěvky: 55
- Registrován: 01 lis 2008, 01:00
odpajat jednosmernych 250VDC jednym kontaktom vzdy skonci(pri dostatocnom prude) vyhorenim rele.
kedze rele vyrabame a testujeme, pre spolahlive odpojenie250VDC napatia je potrebne pouzit viackontaktove rele a zapojit napr 2 alebo 3 kontakty do serie(zavisi to od medzery medzi nitmi rele).
Potom urcite dojte k roztrhnutiu obluka a spolahlivemu odpojeniu obvodu, aj keby tie mosfety zlyhali.
Treba mysliet aj na to, ze ochranna dioda na cievke znacne zvysuje cas odpadu rele a tym aj cas horenia obluka, ale pri 3 kontaktoch by to nemalo mat vplyv.
kedze rele vyrabame a testujeme, pre spolahlive odpojenie250VDC napatia je potrebne pouzit viackontaktove rele a zapojit napr 2 alebo 3 kontakty do serie(zavisi to od medzery medzi nitmi rele).
Potom urcite dojte k roztrhnutiu obluka a spolahlivemu odpojeniu obvodu, aj keby tie mosfety zlyhali.
Treba mysliet aj na to, ze ochranna dioda na cievke znacne zvysuje cas odpadu rele a tym aj cas horenia obluka, ale pri 3 kontaktoch by to nemalo mat vplyv.
- profik12345
- Příspěvky: 55
- Registrován: 01 lis 2008, 01:00
ak tam dam nejaky smejd za 3E tak ano.
preto som pisal ze to zavisi od medzery medzi nitmi.
ak pouzijem nejake bezpecnostne rele, kde je medzera >1,3mm
tak pri 3 kontaktoch mam medzeru skoro 4mm co spolahlivo rozpoji obvod.
Da sa puzit aj transil alebo aj zenerova dioda, tym sa cas odpadu znizi.
pouzitie stykaca so spotrebou niekolko W mi pride neefektivne.
len pre doplnenie,
kontakty sa NIKDY nezvaraju pri rozopinani, ale len pri spinani napr.indukcnych zatazi alebo pred koncom zivotnosti kontaktu.
preto sa napr na stykacoch a aj na rele udava hodnota prudu AC15(indukcna zataz, a ta je podstatne nizsia ako hodnota AC1(odporova zataz).
pri rozopinani velkych DC napati dojde k horeniu obluka, a nasledne behom par sekund ku vziku teplot v oblasti niekolko 100!C a dojde ku roztaveniu plastovych dielov v rele a nasledne podla konstrukcie aj ku priblizeniu nitov co moze budit dojem ze sa nity zvarili.
preto som pisal ze to zavisi od medzery medzi nitmi.
ak pouzijem nejake bezpecnostne rele, kde je medzera >1,3mm
tak pri 3 kontaktoch mam medzeru skoro 4mm co spolahlivo rozpoji obvod.
Da sa puzit aj transil alebo aj zenerova dioda, tym sa cas odpadu znizi.
pouzitie stykaca so spotrebou niekolko W mi pride neefektivne.
len pre doplnenie,
kontakty sa NIKDY nezvaraju pri rozopinani, ale len pri spinani napr.indukcnych zatazi alebo pred koncom zivotnosti kontaktu.
preto sa napr na stykacoch a aj na rele udava hodnota prudu AC15(indukcna zataz, a ta je podstatne nizsia ako hodnota AC1(odporova zataz).
pri rozopinani velkych DC napati dojde k horeniu obluka, a nasledne behom par sekund ku vziku teplot v oblasti niekolko 100!C a dojde ku roztaveniu plastovych dielov v rele a nasledne podla konstrukcie aj ku priblizeniu nitov co moze budit dojem ze sa nity zvarili.
- Last_HighLander
- Příspěvky: 51
- Registrován: 07 kvě 2013, 02:00
- Bydliště: Ždiar
Zdravím,
relátka v mojom zapojení vlastne nikdy nespínajú pod napätím, ale iba namixujú odporovú záťaž pre bojlér a celý výkon cca 2kW nakoniec zopnú dva mosfety. Preto relé sú lacné - čínske - 8 kusov aj s opto spínaním za 10eur.
Funguje to už pol roka aj vďaka tomuto webu. Relátka niekedy zopnú za oblačného dňa aj 3000 krát. Dúfam, že toto nebude ich limitný faktor.
relátka v mojom zapojení vlastne nikdy nespínajú pod napätím, ale iba namixujú odporovú záťaž pre bojlér a celý výkon cca 2kW nakoniec zopnú dva mosfety. Preto relé sú lacné - čínske - 8 kusov aj s opto spínaním za 10eur.
Funguje to už pol roka aj vďaka tomuto webu. Relátka niekedy zopnú za oblačného dňa aj 3000 krát. Dúfam, že toto nebude ich limitný faktor.
- Přílohy
-
- DSCF3381x.jpg
- sústava relé
- (251.53 KiB) Staženo 80 x
- profik12345
- Příspěvky: 55
- Registrován: 01 lis 2008, 01:00
No mám jiné zkušenosti, konkrétně se stykačem LPK, který má tuto mezeru větší. Prostě nevypnul.profik12345 píše:..ak pouzijem nejake bezpecnostne rele, kde je medzera >1,3mm tak pri 3 kontaktoch mam medzeru skoro 4mm co spolahlivo rozpoji obvod...
Oblouk na kontaktech pomalu odpadajícího stykače likviduje tyto kontakty tak zásadně, že ho pak při sepnutí slepí pár mA.
Naše firma vyrábí mimo jiné i různá ss relé a stykače a to i na velká napětí a/nebo velké proudy a stačí jeden pohled, co mají společné pro vypínání ss proudů: zhášecí komora různé konstrukce a ta komora často bývá fakt veliká, často podstatně větší než samotný stykač/relé. Někdy s magnetickým případně pneumatickým zhášením oblouku. Konstrukce podřízena parametrům vypínaného napětí, proudu a typu zátěže, účelu použití, požadované spolehlivosti, bezpečnosti (nouzové vypnutí, kdy kontakty prostě musí rozepnout),...
Nebo se podívejte na ss stykače pro průmysl a trakční techniku (třeba Schaltbau jich dělá hodně) - opět velká zhášecí komora, většinou keramická (el.,tepelná odolnost), snadno odmontovatelná a rozebíratelná (kvůli údržbě a výměně - časem se zanáší rozprášeným kovem z kontaktů, tomu se nedá vyhnout).
Nebo se podívejte na ss stykače pro průmysl a trakční techniku (třeba Schaltbau jich dělá hodně) - opět velká zhášecí komora, většinou keramická (el.,tepelná odolnost), snadno odmontovatelná a rozebíratelná (kvůli údržbě a výměně - časem se zanáší rozprášeným kovem z kontaktů, tomu se nedá vyhnout).