Moderátor: Moderátoři
Ak sa nájde niekto kto sa v týchto záhadných veciach vyzná, budem veľmi rád ked to mne aj iným objasní 
Prípadne keby niekto vedel o nejakej schéme meniča podobného v notebookoch, kde sa dá pomocou PWM meniť intenzita svietenia, ako je to tam riešené, hlavne ten trafáčik...
tá tvoja schéma na uploade je takmer rovnaká ako ten blokovací menič naľavo, ten je ale kupovaný ako aj ten napravo. Len nerozumiem tomu, ked píšeš že ked trafáčik prestane budiť tranzistor, tak ten zavrie a vtedy prenesie energiu na výstup - nie je to tak, že tranzistor je nonstop otváraný odporom do bázy cez spätnoväzobné vinutie, a v ňom ked sa naindukuje dostatočné opačné napätie, tak to tranzistor uzavrie? Myslel som, že po zapnutí sa tranzistor otvorí, naindukuje napätie na pomocnom aj výstupnom vinutí, to záporné na pomocnom vinutí ho zavrie, vtedy sa naindukuje znova napätie na výstupe, ale opačné, rovnako aj na pomocnom, to zase spolu s odporom tranzistor otvoria a stále sa to opakuje...Musím nad tým ešte pošpekulovať, tieto kupované žiarivky na 12V majú oproti tým na 230V oveľa slabšie svetlo, sú 8W ale na 12V majú odber zhruba 3W, sú dosť poddimenzované tie meniče, všelijakými úpravami som zvýšil jas dosť podstatne, napríklad pomocným odporom z bázy do zeme sa tranzitor skôr zatvára a jas sa zvýši atd, ale stále je to málo. No a ten menič vpravo, je dvojčinný, má lepší jas a tie tranzistory sú menšie a dokonca menej hrejú, aj priebeh na žiarivke je pekný symetrický, narozdiel od toho blokujúceho, vraj by mali žiarivky menej černať na krajoch, ani to netuším prečo tam černajú, ked žhaviace vlákna sa vôbec nevyužívajú 
Proste vzhľadom na to, ako na prvý pohľad jednoducho funguje žiarivka aj menič s pár súčiastkami, je to zložité až moc 
Aj to je zvláštne, že v zapojení napravo je do série s trubicou malý kondík, jeho zväčšovaním do určitej hodnoty jas rastie, potom klesá a pri jeho vylúčení je jas dosť slabý a trandy by zhoreli, pritom naľavo ten kondík netreba, pri jeho zapojení jas klesne bez ohľadu na jeho kapacitu. To je tiež záhada ktorú absolútne nechápem Čo na to asi hovorí Andrea a jej teória, ktorá mi teraz chýba? 
předpokládám podle mailu že ti engliš nedělá problémy takže to nastuduješ za jeden večer ) stránka 
to čo má Artaban na mysli asi chápem, ten priebeh na flyback meniči je nesymetrický, jedna polvlna má väčšiu plochu ako tá druhá, no sčernali tam už oba konce Logicky by to malo byť ako hovorí Crifodo, je tam najvyššia teplota, ale potom mi zase nejde do hlavy, ako je možné, že výkon je tam podstatne menší ako na 8W trubici napájanej meničom z 230V, tá svieti o dosť silnejšie a zatiaľ nečerná Ale zase ten dvojčinný má parádny sínusový priebeh na výstupe, úplne symetrický, ten by mal byť pre žiarivky najvhodnejší, ten jednočinný má viac-menej obdlžniky na výstupe. Tú žiarivku s dvojčinným meničom som kúpil nedávno a teraz som ju vykuchal, pôvodne som myslel ako upraviť ten jednočinný, aby sa menej zohrieval a viac svietil, no to spínanie v moste vôbec nevyšlo, ako jednočinný tam už asi nič nevymyslím, vyzerá to tak, že bud previniem trafáčik a primitívne zapojenie s dvoma trandami, alebo ešte počkám kým prelúskam Crifodove teórie s použitím LTčiek, ale práve ma napadlo že tie tiež potrebujú trafáčik s vyvedeným stredom na primári 
Takže previnúť to asi bude treba tak či tak, skôr by ma zaujímalo, prečo spínanie toho jednočinného primáru v moste neprinieslo výsledok, ale zase neviem či to nebude mať na svedomí vzduchová medzera v jadre, pokiaľ tam teda je, ktovie ako to vlastne je...
A víš že nehanbím? Mě by to docela zajímalo, jak se dá trafem přenést stejnosměrná složka.PeteBurns píše:Andrea že sa nehanbíš, myslel som že sa voľačo viac naučím, a ty tu iba podpichuješ
Nuž to už je na Artabanovi, malé tajomstvo prezradil, veľké si nechal pre seba Samozrejme že máš pravdu ohľadom jsm. zložky, ale aj pokiaľ obe energie pri vypnutí aj zapnutí tranzistora sú rovnaké, minimálne veľkosti výstupného napätia nemusia byť rovnaké, teda aspoň čo môj škrapáčik osciloskop hovorí, ktovie či to nesúvisí s velkosťou budiaceho prúdu do bázy, ale už sa mi podarilo vyrobiť priebeh s malou plochou zápornou polvlnou, a úzkymi vysokými kladnými impulzami, vtedy to svietilo ešte silnejšie, ale tranzistor sa hrozne rýchlo zohrieval, celkom super je to popísané v tej prílohe od Crifoda, je možné urobiť účinnejší menič, ktorý ale svieti slabšie ako menej účinný, vraj tieto žiarivky sú jedna z najhorších záťaží práve kvôli jej divným vlastnostiam, podľa krivky intenzity svetla v závislosti od prúdu je zrejmé, že po dosiahnutí určitej hodnoty prúdu už svietivosť nerastie, čo je dosť prekvapujúce a čo som teda nečakal, logicky by som predpokladal, že čím vyšší prúd, tým silnejšie svetlo a vyššia teplota žiarivky. Ani to som nečakal, že pri obdlžnikovom priebehu na žiarivke je jej svietivosť o dosť nižšia ako pri sínusovom priebehu, už tie rozdiely medzi jednočinným a dvojčinným meničom začínajú byť pochopiteľné, zjavne je tá teória pre prax dosť potrebná Ale aj tak napríklad včera sa mi podarilo žiarivku naplno rozsvietiť pomocou ovládania PWM integráčom, po chvíľočke slabého svietenia známe blik, začala svietiť silno, tak ako by mala, a po chvíľke dalšie blik, ešte to zosilnelo, tak to nechápem, ako mohla znovu zapáliť silnejší výboj ked už bol zapálený? Ani tomu nerozumiem, že kondík v sérii by mal obmedziť prúd žiarivkou, ale pri tom jednočinnom mi ju potom nezapáli, ako je to možné? Ved tie napäťové špičky kondík nemá ako ovplyvniť, kým prúd ešte netečie, ináč pár krát sa už stalo, že ani ten dvojčinný menič nechcel trubicu zapáliť, ked sa mu to nepodarilo, skúšal som všeličo meniť, ale nič Je to ozaj moc zložitá problematika, na to ako veľmi jednoducho vyzerá proste skúšam pridávať kondíky, odpory kade-tade, meniť hodnoty, pozorovať zmenu, sem-tam odíde tranzistor, v tom dvojčinnom oba Ale už je myslím jasné, že cesta maximálneho svietenia vedie jednoznačne cez ten dvojčinný menič, ten jednočinný asi nebude možné dostať vonkajším zapojením do optimálneho chodu, ktovie...ale ako som spomínal, aj ten dvojčinný od výroby sa dá ešte vylepšiť a zosilniť svietivosť, ktovie prečo to automaticky nevyrobili tak, aby z danej žiarivky vyžmýkali to čo je schopná dať aj tak mám ešte stále pocit, že tá trubica na 230V svieti ešte silnejšie, ale ten menič je podstatne zložitejší, neviem či by malo nejaký význam jeho zapojenie skúsiť prerobiť na 12V... No, Přesně ta asymetrie má za následek, že se jedno vlákno nažhaví víc, než druhý. A máš nedokonalou "usměrňovací elektronku", A tím se ten nepoměr ještě zvětší. (mám tady 4W kapesní UV zářivku a při provozu ji žhne jen spodní vlákno. Má v sobě ten jednoduchý blokovací měnič. Přižhavování vláken není (ke každy straně vede jen jeden drát)Andrea píše:Jak se transformuje stejnosměrný proud?Artaban001 píše: A jen takové malé tajemství - Opaluje se jen jeden konec trubice. Je to zvláštní, ale zářivkou sice prochází Střídavý proud, ale má stejnosměrnou složku.
