Neřešili jste někdo? Je to telka 37LV3550.
Nenajíždí PFC. Jsou KO dva ze tří 47u/450 - pro sichr vyhozeny a na zkoušku přidány dva 22u/450, ale...
Zdroje neklapne relátkem, aby vůbec PFC bylo napájené a mohlo najet. STB zdroj jede (zdá se stabilně) a krmí main 3,5V. Na části, která pak má napájet PFC (FAN7930B) + švába hlavního zdroje (L6599AI) a klapat relátkem RL101 pro připojení napájení k PFC, se při zapnutí zhoupne napětí (2x47u - C508) z cca 14V na 6V. To samozřejmě nestačí na cívku relé, aby bezpečně sepla (chybně je ve schematu R151 v serii s cívkou relé 1K2 - je tam 120R a cívka relé cca 400R). Jenže na té lajně je proti zemi ještě dalších cca 160R právě na tom PFC švábovi.
Vypadá, že buď je KO a nebo je ten zdroj příliš měkký. ESR všech elytů na desce je v pořádku.
Pokud jen vyhodím R612 / 2R2 z napájení švába PFC, chodí se sníženým napájecím napětím ty zdroje?
Trápit ho se žárovkou přes kontakty relé zatím moc nechci, když nevím co může být kde načaté.
Další laborování v průběhu zítřka - teda spíš denního světla
Vyřešeno: LG Zdroj EAX62865601 nenabíhá PFC
Moderátor: Moderátoři
Vyřešeno: LG Zdroj EAX62865601 nenabíhá PFC
- Přílohy
-
- lg_eax62865601-8_eay62169401_sch.pdf
- zdroj
- (48.26 KiB) Staženo 466 x
Naposledy upravil(a) Kvicala_r dne 19 srp 2017, 22:46, celkem upraveno 1 x.
Dnes sem se k tomu dostal, odpojení PFC švába od napájení a telka najela. PFC sice v tento moment nefunguje, ale na ověření smyslu opravy to stačí. Na IC je odpor napájecí části cca 220R proti zemi v obou směrech - to na korektní strukturu křemíku nevypadá.
PFC je na cestě z číny a je třeba nahradit pozdechané 47u/450 - pro sichr půjde i ten poslední, co to "přežil".
Rubycon QXW serie má sice deklarováno jen 2000h, ale větší průměr než 10mm tam nacpat asi nepůjde. To je taky super výmysl
Zdechají ty PFC šáby tak často? Tady teda nejde říct jetli ty kondíky byla příčina nebo následek. Fety vypadají podle měření OK.
PFC je na cestě z číny a je třeba nahradit pozdechané 47u/450 - pro sichr půjde i ten poslední, co to "přežil".
Rubycon QXW serie má sice deklarováno jen 2000h, ale větší průměr než 10mm tam nacpat asi nepůjde. To je taky super výmysl
Zdechají ty PFC šáby tak často? Tady teda nejde říct jetli ty kondíky byla příčina nebo následek. Fety vypadají podle měření OK.
Konštruktér hlavne nemal čo použiť štandardný typ do obvodu kde je vf puzné zaťaženie, čo PFC bezosporu je.
Preto aj výrobca QXW udáva max. pulzný prúd len pri frekvencii 120Hz.
No súdruhovia v LG vedia, že záruku to nejak vydrží, takže načo sa s tým zaoberať.
Ak je na výstupe nedostatočná kapacitná a prúdová rezerva, má to väčšinou (ako rnbw napísal) za následok to, že pfc io zblbne, lebo nestíha uregulovať stabilné výstupné napätie na výstupe pfc.
Takže to výstupné napätie lieta od buka do buka a väčšinou odíde nejaký mosfet, no ale ak neodíde a IO je vadné, skontroloval by som aj kvalitu kondíkov ktoré ho napájajú tzn. C506, a všetky tie 47/50 C508.
A tiež C501 a C502 ktoré sú klúčové pre stabilný chod stby zdroja.
To, že si napísal, že esr všetkých elytov na doske je v poriadku ešte neznamená, že i na tých pozíciach ktoré som uviedol sú vf typy teda hlavne tie C508 by mali byť.
Ak niesú, tak by som ich tvojom mieste vymenil za také.
Preto aj výrobca QXW udáva max. pulzný prúd len pri frekvencii 120Hz.
No súdruhovia v LG vedia, že záruku to nejak vydrží, takže načo sa s tým zaoberať.
Ak je na výstupe nedostatočná kapacitná a prúdová rezerva, má to väčšinou (ako rnbw napísal) za následok to, že pfc io zblbne, lebo nestíha uregulovať stabilné výstupné napätie na výstupe pfc.
Takže to výstupné napätie lieta od buka do buka a väčšinou odíde nejaký mosfet, no ale ak neodíde a IO je vadné, skontroloval by som aj kvalitu kondíkov ktoré ho napájajú tzn. C506, a všetky tie 47/50 C508.
A tiež C501 a C502 ktoré sú klúčové pre stabilný chod stby zdroja.
To, že si napísal, že esr všetkých elytov na doske je v poriadku ešte neznamená, že i na tých pozíciach ktoré som uviedol sú vf typy teda hlavne tie C508 by mali byť.
Ak niesú, tak by som ich tvojom mieste vymenil za také.
Pretože každý spínaný zdroj má zlý účinník.
Ide o hodnotu okolo 0,5-0,6 a je zdroj bez kompenzácie účinníku.
Ako sa časom zastúpenie takýchto zdrojov zvyšovalo v bežných spotrebičoch, tak prišlo nariadenie EU, že zdroje, ktoré majú svoje maximum presahujúce 100W musia byť vybavené kompenzáciou účinniku.
Najprv išlo o pasívne kompenzovanie použitím rôznych RLC obvodov, ktoré zvýšilo účinník konkrétneho zdroja na cca 0,7-0,8 a neskôr ako pokročil vývoj IO pre PFC, ďaľšie nariadenie vyžaduje použiť aktívne PFC, čo je na ten spôsob ako v tomto zdroji, ktorý zabezpečuje účinník v rozsahu 0,8-0,95.
Prechod na aktívne PFC nastal niekedy medzi rokmi 2007-2009, znenie zákonov nepoznám, len v tejto dobe som tieto zmeny zaregistroval priamo v zdrojoch.
Ide o hodnotu okolo 0,5-0,6 a je zdroj bez kompenzácie účinníku.
Ako sa časom zastúpenie takýchto zdrojov zvyšovalo v bežných spotrebičoch, tak prišlo nariadenie EU, že zdroje, ktoré majú svoje maximum presahujúce 100W musia byť vybavené kompenzáciou účinniku.
Najprv išlo o pasívne kompenzovanie použitím rôznych RLC obvodov, ktoré zvýšilo účinník konkrétneho zdroja na cca 0,7-0,8 a neskôr ako pokročil vývoj IO pre PFC, ďaľšie nariadenie vyžaduje použiť aktívne PFC, čo je na ten spôsob ako v tomto zdroji, ktorý zabezpečuje účinník v rozsahu 0,8-0,95.
Prechod na aktívne PFC nastal niekedy medzi rokmi 2007-2009, znenie zákonov nepoznám, len v tejto dobe som tieto zmeny zaregistroval priamo v zdrojoch.
Pamatuju doby, kdy se tím honosily první PC zdroje (pasiv a pak aktiv PFC), tehdy sem ještě nevěděl, co je to za klumprt. Jasně že silařům ty zdroje dělají vrásky - tak nerovnoměrně zatěžovat síť pouze v maximu sinusovky úzkýma jehlama musí být k vzzteku - ale takhle máš v podstatě dva spínáky za sebou..
Kondy sem objednal, věřím že Rubycon obstojí slušně. Uvidíme, až se mi to sejde na stole a poměním, jestli je tam ještě něco načnutého dál.
Největší nepřítel je v tomto případě ta limitace mechanických rozměrů. Jestli výrobce deklaruje životnost 2k hodin (průměr 10mm), nebo 12k (průmě 12,5) je sakra rozdíl. Teď už jen minimalizovat šjkody, co napáchal nějaký zjančený vývojář (resp. k čemu ho dotlačili stylysté).
Použity mají skoro na všech spínaných větvích mně neznámou značku SAMYOUNG řady NFC. No podle tabulky to není úplná rýže... Rubycon QXW 47u/450 (10x45mm) má cca 430, tento krám má psané 330mA a deklarovoanou stejnou minimální životnost (min 2000 - 5000hodin@105C)
Edit: překlep v označení Rubyconu
Kondy sem objednal, věřím že Rubycon obstojí slušně. Uvidíme, až se mi to sejde na stole a poměním, jestli je tam ještě něco načnutého dál.
Největší nepřítel je v tomto případě ta limitace mechanických rozměrů. Jestli výrobce deklaruje životnost 2k hodin (průměr 10mm), nebo 12k (průmě 12,5) je sakra rozdíl. Teď už jen minimalizovat šjkody, co napáchal nějaký zjančený vývojář (resp. k čemu ho dotlačili stylysté).
Použity mají skoro na všech spínaných větvích mně neznámou značku SAMYOUNG řady NFC. No podle tabulky to není úplná rýže... Rubycon QXW 47u/450 (10x45mm) má cca 430, tento krám má psané 330mA a deklarovoanou stejnou minimální životnost (min 2000 - 5000hodin@105C)
Edit: překlep v označení Rubyconu
Naposledy upravil(a) Kvicala_r dne 20 čer 2017, 10:53, celkem upraveno 1 x.
Ten Samyoung NFC by mal byť ok ak esr má ešte v poriadku a TV nie je starý viac ako 4-5 rokov, v opačnom prípade odporúčam preventívnu výmenu za niečo podobné aby bola zabezpečená dobrá funkcia zdroja na ďaľších 5 rokov takže niečo ako Samwha WL, LT, WB, RZ, MK, Rubycon ZL, ZLH, YXG, YXF, Nichicon PW, Nippon KY, Samyoung NXB, Samxon GT na miesta priamo za usm. diodami t.j. impulzne zaťažené a na ostatné miesta povedzme Elite ED, Samxon GF a podobné typy za lacnejší peniaz ale dostatočne trvácne.
Rubycon QXW (QWX som nenašiel, takže to asi bude chyba v tvojej správe) má max. pulzný prúd udaný len pri 120Hz, čím výrobca naznačuje že nie je tak úplne vhodný pre použitie v PFC.
Radšej by som teda volil tiež dostupný Rubycon TXW, ktorý je jednak konštruovaný na vyššie pulzné zaťaženia čo je dobré aj na dlhodobé zvládanie nárazového prúdu pri zap. zdroja na prívod AC a krátkodobých výpadkov a pokleson napätia v sieti, kedy akosi termistor na obmedzenie nárazového prúdu už neplní funkciu dostatočne a jednak je udávané aj pri 120Hz a aj pri 100kHz, tak z tohoto dôvodu je vhodnejší a o 5 násobnej životnosti ani nehovorím. A keď tam bolo pôvodne niečo s priemerom 10mm, tak určite niečo s 12,5mm oblepené kaptonom nemôže spôsobiť problém.
Takže by som použil napr. toto: http://sk.farnell.com/rubycon/450txw47m ... dp/2346350 12,5*40
reaspektíve v TME bohužial nedostupný ale porovnatelný číňan Elite PQ, ale myslím že určite aspon 2x trvácnejší ako ten čo odišiel...
Ešte sa vrátim k funkcii termistoru na AC alebo usmernenej strane prívodu zdroja fungujúci ako obmedzenie nárazového prúdu pri nabíjaní kondenzátora, ktorý ma zabezpečiť samotnú ochranu kondenzátora ale aj gretzu proti zničeniu príliš vysokým prúdom.
Ide o to, že ten termistor riadne plní svoju funkciu len v studenom stave, pretože len v tomto stave má zvýšený odpor ktorý obmedzí nárazový prúd. Avšak už menej ludí vie, že akonáhle ním začne prúd prechádzat sa ohreje a tým svoj odpor zníži, čo vlastne znemožní jeho plnú funkciu po štarte zdroja, keďže ten svojím teplom a teplom prúdu prechádzajúceho termistorom samotný termistor zahrieva a ten už počas behu zdroja nechráni dostatočne ani grec a ani kondík pri krátkodobých poklesoch a výpadkoch napätia na prívode.
Presne prípad kedy sa to deje, je že niekto nacvičuje s vypínačmi a ističmi v čase ked už zdroj je horúci svojou prevádzkou alebo niečo spôsobí zlý kontakt či iskrenie na prívode.
Obyčajnešie kondíky práve nemávajú alebo nemajú dostatočne posilnené elektródy na dlhodobé zvládanie takýchto javou ktoré v sieti bývajú a ich elektródy časom odhnijú alebo zhoria a ked posledný vlások elektródy odpadne - prehorí tak zrazu je z hladiska merania z dobrého kondíka v obvode žiadny kondík.
Tí čo nevedeli, snád pochopili.
Jediné typy zdrojov, ktoré majú správne riešenú ochranu proti nárazovému prúdu sú tie čo majú 2 relé.
Trvale je pripojený len stby zdroj s bezvýznamným prúdovým nárazom a odberom, ktorý po povele z MB nabudí prvé rele ktoré pripojí prívod hl. zdroja cez výkonový odpor aby tak obmedzil prúd a následne druhým relé odpor premostí. A samozrejme v takýchto zdrojoch je aj trvalé meranie napätia na prívode, ktoré zabezpečí pri výkyve odpojenie druhého relé, prípadne oboch a teda dočasne zdroj zase ide cez odpor alebo sa úplne vypne a potom zase najprv cez odpor nabíja kondík a následne je odpor premostený.
Ale toto majú podla mojich informácii len staré lcd TV Sony , Panasonic a plazmy od väčšiny značiek, kde je to žiadúce pre veľký príkon-výkon zdroja a teda aj veľké nárazové prúdy aby nedošlo k vyhodeniu ističa v rozvode pri zapnutí TV.
LED TV toto z úsporných a rozmerových dôvodov nemávajú a už vôbec nie LG či Samsung a o Vesteloch je jasné že ani nikdy nemali.
Ide o to, že tá logika niečo stojí, tie relé niečo stoja a tv potom zvykne mať aj vyšší odber na pohotovosti čo je v rozpore s politikou EU , kde sa výrobcovia predháňajú v tom či TV má A, A+ alebo akú triedu spotreby.
Takže u výrobcu je riešený nejaký kompromis, medzi cenou, kladenými požiadavkami a marketingovými žvástami...
Rubycon QXW (QWX som nenašiel, takže to asi bude chyba v tvojej správe) má max. pulzný prúd udaný len pri 120Hz, čím výrobca naznačuje že nie je tak úplne vhodný pre použitie v PFC.
Radšej by som teda volil tiež dostupný Rubycon TXW, ktorý je jednak konštruovaný na vyššie pulzné zaťaženia čo je dobré aj na dlhodobé zvládanie nárazového prúdu pri zap. zdroja na prívod AC a krátkodobých výpadkov a pokleson napätia v sieti, kedy akosi termistor na obmedzenie nárazového prúdu už neplní funkciu dostatočne a jednak je udávané aj pri 120Hz a aj pri 100kHz, tak z tohoto dôvodu je vhodnejší a o 5 násobnej životnosti ani nehovorím. A keď tam bolo pôvodne niečo s priemerom 10mm, tak určite niečo s 12,5mm oblepené kaptonom nemôže spôsobiť problém.
Takže by som použil napr. toto: http://sk.farnell.com/rubycon/450txw47m ... dp/2346350 12,5*40
reaspektíve v TME bohužial nedostupný ale porovnatelný číňan Elite PQ, ale myslím že určite aspon 2x trvácnejší ako ten čo odišiel...
Ešte sa vrátim k funkcii termistoru na AC alebo usmernenej strane prívodu zdroja fungujúci ako obmedzenie nárazového prúdu pri nabíjaní kondenzátora, ktorý ma zabezpečiť samotnú ochranu kondenzátora ale aj gretzu proti zničeniu príliš vysokým prúdom.
Ide o to, že ten termistor riadne plní svoju funkciu len v studenom stave, pretože len v tomto stave má zvýšený odpor ktorý obmedzí nárazový prúd. Avšak už menej ludí vie, že akonáhle ním začne prúd prechádzat sa ohreje a tým svoj odpor zníži, čo vlastne znemožní jeho plnú funkciu po štarte zdroja, keďže ten svojím teplom a teplom prúdu prechádzajúceho termistorom samotný termistor zahrieva a ten už počas behu zdroja nechráni dostatočne ani grec a ani kondík pri krátkodobých poklesoch a výpadkoch napätia na prívode.
Presne prípad kedy sa to deje, je že niekto nacvičuje s vypínačmi a ističmi v čase ked už zdroj je horúci svojou prevádzkou alebo niečo spôsobí zlý kontakt či iskrenie na prívode.
Obyčajnešie kondíky práve nemávajú alebo nemajú dostatočne posilnené elektródy na dlhodobé zvládanie takýchto javou ktoré v sieti bývajú a ich elektródy časom odhnijú alebo zhoria a ked posledný vlások elektródy odpadne - prehorí tak zrazu je z hladiska merania z dobrého kondíka v obvode žiadny kondík.
Tí čo nevedeli, snád pochopili.
Jediné typy zdrojov, ktoré majú správne riešenú ochranu proti nárazovému prúdu sú tie čo majú 2 relé.
Trvale je pripojený len stby zdroj s bezvýznamným prúdovým nárazom a odberom, ktorý po povele z MB nabudí prvé rele ktoré pripojí prívod hl. zdroja cez výkonový odpor aby tak obmedzil prúd a následne druhým relé odpor premostí. A samozrejme v takýchto zdrojoch je aj trvalé meranie napätia na prívode, ktoré zabezpečí pri výkyve odpojenie druhého relé, prípadne oboch a teda dočasne zdroj zase ide cez odpor alebo sa úplne vypne a potom zase najprv cez odpor nabíja kondík a následne je odpor premostený.
Ale toto majú podla mojich informácii len staré lcd TV Sony , Panasonic a plazmy od väčšiny značiek, kde je to žiadúce pre veľký príkon-výkon zdroja a teda aj veľké nárazové prúdy aby nedošlo k vyhodeniu ističa v rozvode pri zapnutí TV.
LED TV toto z úsporných a rozmerových dôvodov nemávajú a už vôbec nie LG či Samsung a o Vesteloch je jasné že ani nikdy nemali.
Ide o to, že tá logika niečo stojí, tie relé niečo stoja a tv potom zvykne mať aj vyšší odber na pohotovosti čo je v rozpore s politikou EU , kde sa výrobcovia predháňajú v tom či TV má A, A+ alebo akú triedu spotreby.
Takže u výrobcu je riešený nejaký kompromis, medzi cenou, kladenými požiadavkami a marketingovými žvástami...
Díky Heno za vyjasnění, sem si říkal pro moje strá LG plasma tak klape 
Nou této telky je problém, že tam víc místa asi není a těch 10mm je na desce nejvyšší komponent. Taky sem měřil, jestli tam těch 12,5mm dostanu a bojím se, že by pak byl tlačený zadním krytem - s potenciálem proti kostře trošku hazard Asi vezmu obojí a zkusím, co se vleze.
On ten rubycon sice nespecifikuje ripple přímo třeba pro 100k, ale má tabulku s násobky pro vyšší frekvence. Nad 10k prý můžeš násobit 1,5x.
Nou této telky je problém, že tam víc místa asi není a těch 10mm je na desce nejvyšší komponent. Taky sem měřil, jestli tam těch 12,5mm dostanu a bojím se, že by pak byl tlačený zadním krytem - s potenciálem proti kostře trošku hazard
Asi vezmu obojí a zkusím, co se vleze.On ten rubycon sice nespecifikuje ripple přímo třeba pro 100k, ale má tabulku s násobky pro vyšší frekvence. Nad 10k prý můžeš násobit 1,5x.
Ano viem o tých tabulkách prepočtu z 120Hz na 10 a 100kHz.
No veď uvidíš. Tento TV som zatial nerobil, tak neviem posúdiť ako presne je tam zadný kryt a či by tlačil, no ak sú tam plastové tŕne napichané do dosky ktoré majú zamedzit tomu aby sa nejaká súčiastka oprela o kryt pri jeho pritlačení a je tam aspon malá 1-2 mm vôla krytu voči týmto tŕňom, potom vypodložiť tie trne alebo použiť dlhšie by nemal byt problém, ale zase ak by zadný kryt v prípade montáže tv na stenu trvale tlačil na dosku cez trne prípadne na ten kondík, určite by bolo radšej vhodnejšie použiť tie 10mm QXW, kedže asi iné ani niesú zohnateľné a zase to nejaký čas vydrží.
Predvčerom na slovenskej TV RTVS bola reportáž o tom ako servisy TV plačú, že niesú náhradné diely na opravu TV za normálne ceny mimo záruky, že 60% oslovených respondentov si myslí, že do TV a inej consumer electronics výrobcovia vkladajú "kazítka" a že 70% z oslovených by si dali Tv opraviť aj po záruke, ale niesú servisy ktoré to za normálnu cenu robia.
Jedna vec je ako tvrdí uživateľ kondík, že treba vymeniť radšej celý podsvit led vymeniť za nový ale je len málo predajcov, ktorí predávajú originál led pásy za normálnu cenu a je len málo servisov, ktorí to skutočne menia, čo sme potom my čo používame súčiastky neoriginálne ale často lepšie ako originál...
A potom v podstate EU a konzum tu môže za to, že výrobcovia niesú povinní držať n.d. aj 5 rokov po ukončení výroby a niesú povinní poskytovať dokumentáciu k svojim výrobkom nikomu inému ako je autorizovaný servis.
Musíme sa rozhodnúť, či chceme lacné telky bez servisnej podpory, alebo drahšie so servisnou podporou a dielmi za normálnu cenu, tak ako to bolo kedysi.
A pochybujem, že niekto z EU zažaluje napr. LG za kazítko led podsvitu napr. v modeli 32LN5400 aj keď má dôkazy, že výrobca udáva životnost podsvitu 30000 hodín za predpokladu 50% sily podsvitu a teploty v miestnosti do 25°C, pričom to že tie fakty sú udané priamo v datasheete panelu je vlastne dôkaz o vedomom kazítku.
No veď uvidíš. Tento TV som zatial nerobil, tak neviem posúdiť ako presne je tam zadný kryt a či by tlačil, no ak sú tam plastové tŕne napichané do dosky ktoré majú zamedzit tomu aby sa nejaká súčiastka oprela o kryt pri jeho pritlačení a je tam aspon malá 1-2 mm vôla krytu voči týmto tŕňom, potom vypodložiť tie trne alebo použiť dlhšie by nemal byt problém, ale zase ak by zadný kryt v prípade montáže tv na stenu trvale tlačil na dosku cez trne prípadne na ten kondík, určite by bolo radšej vhodnejšie použiť tie 10mm QXW, kedže asi iné ani niesú zohnateľné a zase to nejaký čas vydrží.
Predvčerom na slovenskej TV RTVS bola reportáž o tom ako servisy TV plačú, že niesú náhradné diely na opravu TV za normálne ceny mimo záruky, že 60% oslovených respondentov si myslí, že do TV a inej consumer electronics výrobcovia vkladajú "kazítka" a že 70% z oslovených by si dali Tv opraviť aj po záruke, ale niesú servisy ktoré to za normálnu cenu robia.
Jedna vec je ako tvrdí uživateľ kondík, že treba vymeniť radšej celý podsvit led vymeniť za nový ale je len málo predajcov, ktorí predávajú originál led pásy za normálnu cenu a je len málo servisov, ktorí to skutočne menia, čo sme potom my čo používame súčiastky neoriginálne ale často lepšie ako originál...
A potom v podstate EU a konzum tu môže za to, že výrobcovia niesú povinní držať n.d. aj 5 rokov po ukončení výroby a niesú povinní poskytovať dokumentáciu k svojim výrobkom nikomu inému ako je autorizovaný servis.
Musíme sa rozhodnúť, či chceme lacné telky bez servisnej podpory, alebo drahšie so servisnou podporou a dielmi za normálnu cenu, tak ako to bolo kedysi.
A pochybujem, že niekto z EU zažaluje napr. LG za kazítko led podsvitu napr. v modeli 32LN5400 aj keď má dôkazy, že výrobca udáva životnost podsvitu 30000 hodín za predpokladu 50% sily podsvitu a teploty v miestnosti do 25°C, pričom to že tie fakty sú udané priamo v datasheete panelu je vlastne dôkaz o vedomom kazítku.
Ty odpory rády mění hodnotu.Po delší době sem se k telce zase dostal s nadšením z dodaných PFC švábů a Elytů 47u/450 + 6u8/450.
Heno měl jsi pravdu
Jenže další bota se vyskytla vzápětí - nesedělo mi označení FAN7930 a dodáno je od soudruhů z rýžoviště PF7903. No evidentně je to jiný šváb... A já si toho vůl nevšiml hned při rozbalení, protože sem ty čísla matně pamatoval a takovou zradu bych nečekal.
Nemáte někdo ten FAN7930B po ruce? Sice sem objednal druhé kolo, ale zase budu čekat pár týdnů, než dorazí.
Díky!
Heno měl jsi pravdu
I když sem před měsícem ty ESR kontroloval všechny a zdály se OK, po odstavení na delší dobu se ukázalo, že 4u7 jsou v háji. Takže výměna...Heno píše:...A tiež C501 a C502 ktoré sú klúčové pre stabilný chod stby zdroja.
Jenže další bota se vyskytla vzápětí - nesedělo mi označení FAN7930 a dodáno je od soudruhů z rýžoviště PF7903. No evidentně je to jiný šváb... A já si toho vůl nevšiml hned při rozbalení, protože sem ty čísla matně pamatoval a takovou zradu bych nečekal.
Nemáte někdo ten FAN7930B po ruce? Sice sem objednal druhé kolo, ale zase budu čekat pár týdnů, než dorazí.
Díky!